Jastrabská skala Kód - 27
V nedeľu 28.3.2010 sme otvorili jarnú turistickú sezónu prvou nedeľnou vychádzkou na Jastrabskú skalu

Jastrabská skala (583 m n. m.) bola nenáročným cieľom. Jej bralo sa vynára z lesov po pravej strane cesty, ak smerujeme z údolia Hrona do Kremnice. Východiskom krátkeho výletu bola Bartošova Lehôtka, z ktorej vedie na skalu žltá turistická značka. Miestami bol chodník síce strmší, ale výstup sme zvládli bez problémov.

Jastrabská skala je odkrytým lávovým, ryolitovým prúdom, ktorý sa končí výraznou strmou, až zvislou stenou. Ide o klasický príklad selektívneho zvetrávania, ktorým sa pevnejšie ryolity dostali na povrch z erózii menej odolných sopečných pyroklastík. Pri výhľade z okraja brala nám padne do oka - okrem iného - blízka Ostrá skala medzi dedinami Jastrabá a Pitelová. Už jej výrazný tvar naznačuje, že ide o čadičovú výplň jedného z najmladších vulkánov Kremnických vrchov, ktorý chrlil „oheň a síru“ ešte koncom mladších treťohôr, teda geologicky vzaté celkom nedávno, možno pred dvoma miliónmi rokov.

Z Jastrabskej skaly sa otvára najmä pekná panoráma údolia Rudnice (tiež Kremnický alebo Zlatý potok, ktorého vody sa náhlia z Kremnice do Hrona) a na Žiarsku kotlinu. Jej severnú časť zakrýva zalesnený chrbát s výraznou Kmotrinou skalou, ďalším zaujímavým ryolitovým útvarom, ktorý vyčnieva z mora lesov na protiľahlej strane údolia Rudnice, a ktorý bol pred niekoľkými rokmi sprístupnený miestnym značením zo Žiaru nad Hronom i niektorých blízkych dedín.

Bartošova Lehôtka i Jastrabá, východiská na Jastrabskú skalu, majú svoj pôvod v šoltýskom osídlení. O oboch je prvá písomná zmienka v roku 1487, keď sa spomínajú ako majetok ostrihomského arcibiskupstva. Bartošovej Lehôtke dominuje kostol s obranným múrom z čias tureckého nebezpečenstva. Celý objekt vrátane interiéru prestavali v barokovom štýle v prvej polovici 18. stor. Pod kostolom je starý, no obnovený, podpivničený dom, ukážka architektúry, aká bola charakteristická pre túto dedinu a región v 19. stor. Kostol v Jastrabej má gotické základy z 13. stor., v 17. a 18. stor. ho upravili renesančne a barokovo. Ako farári tu pôsobili významní kultúrni a národní dejatelia Karol Anton Medvecký a Peter Tomkuljak.

Bola to pekná vychádzka, ktorá nám teraz v jarnom období, keď sú stromy ešte bez vegetácii umožnila vychutnať si výhľady zo skaly do celého okolia.