Rok 1918
Až do 28. októbra 1918 všetko vyučovanie na tunajšej obecnej škole sa konalo v jazyku maďarskom. Do tejto doby po celý čas vojny sa asi o svetovej situácii a organizovanom národnom odboji na tunajšej škole mnoho nevedelo.
Prvé dojmy
Preto zpráva o konci vojny a vyhlásení Československej republiky toľko prekvapila. Po vypočutí tejto zprávy bola jediná otázka: "Čo to má znamenať a čo bude ďalej?" Preto vznikla na našej škole vtedy určitá nerozhodnosť a s neistotou sa očakávalo, čo prinesie budúcnosť.
Zpráva o prehlásení československej samostatnosti sa dostala do Dolnej Trnávky z notárskeho úradu z Lovče.
Ohlas vo škole
Hneď následujúceho dňa 29. októbra 1918 učiteľka Irena Váradiová prestala vyučovať a nevyučovalo sa na tunajšej škole až do 9. decembra 1918.
Ohlas v dedine
Za ten čas sa už vrátili vojaci z vojny, ktorí občanov o danej situácii dobre informovali. Ľud bol zvedavý čo bude ďalej. Význam pojmu "československá samostatnosť a sloboda" ľud v plnom jeho rozsahu dobre nechápal. Z celkového myšlienkového chaosu vyrátal si iba jedno: "Už sa nemusíme učiť hovoriť maďarsky – budeme mať našu reč!" Boli aj takí, ktorým to bolo ľahostajné. Stáročný tvrdý maďarský útisk stále ich činil nie len pokornými, ale aj nedôverivými, malomyseľnými a novotám ťažko prístupnými. Nebolo človeka, ktorý by ľuďom vec náležite vysvetlil. Tento úkol vzal na seba pán Juraj Figúli, bank. úr. z Hliníka n/Hron., ktorý mal v Dolnej Trnávke niekoľko prednášok a ľud o neúnavnej práci našich osloboditeľov poučoval.
"Rabovky"
Nemilým dojmom pôsobil na ľud chýr o "rabovkách" v okolí a keď sa medzi ľudom trúsily napokon zprávy o Maďaroch a ich "červenej garde", stávali sa znovu nedôverivými. Trebaže ľudia v okolí chodili na rabovky ďaleko, predsa z Dolnej Trnávky ani jeden občan sa takýchto výprav nikdy nezúčastnil.
Premena vo škole
Aj deti vo škole – do ktorej zasa od 10. decembra 1918 začaly chodiť – badali zmenu, ktorá sa vo svete stala. Až doteraz boli prísne naháňaní k učeniu maďarštiny. Doma a medzi vyučovaním medzi sebou sa shovárali jazykom materinským, ale vyučovanie samé sa konalo jazykom maďarským. Škola nebola pre nich dielňou ľudskosti, jedinou radostnou, velikou rodinou, ale niečo im cudzieho bez pôvabu, po ktorom túži detská duša. Štátnym prevratom zvíťazila ich reč materská. S chápaním obsahu učiva podávaného jazykom materským rástol aj záujem o veci o ktorých vo škole sa žiaci učili, rástol záujem o školu, ktorá sa stala druhým detským domovom.
Hľa, akú velikú cenu mala v detských srdciach materinská reč.
V dobe štátneho prevratu boli títo členovia školskej stolice:
| Ján Longauer |
farár |
predseda |
| Pavel Boška |
rolník |
členovia školskej rady |
| Ján Dekýš |
-//- |
-//- |
| Tomáš Kováč |
-//- |
-//- |
| Ján Boška |
-//- |
-//- |
Bolševícky vpád
Bolševícky vpád znepokojil zasa doteraz kľudnú hladinu školského života. Keď ľudia a deti začiatkom mája r. 1919 počuli zasa znovu strielať, nastala im nová starosť a do strachujúcej sa mysle sa uhostil nový otazník neistoty. Ale strach bol predčasný. Ostalo to len na počutí strielania, keď sa bojovalo o Zvoleň, Banskú Štiavnicu a Novú Baňu. V Dolnej Trnávke o bitkách sa nič nevedelo. V dedine za ten čas nebolo žiadneho vojenského manevrovania. Iba v prázdninách tu vo škole asi dve noci prenocovali československí dôstojníci. Využili pre seba výhodného miesta za Hronom, ktoré riekou od nepriateľské strany bolo chránené.
Na šťastie ľudia na trnavských lúkach dlho strielaniu načúvali. Československým bojovníkom podarilo sa bolševícky vpád potlačiť a na Slovensku zase vládnul trvalý mier. Však si ho veru slovenský ľud zaslúžil!
Školský inšpektorát
V prvých rokoch poprevratových patrila naša škola ku školskému inšpektorátu vo Svätom Kríži n/Hronom. Vtedy tam pôsobil krátku dobu Štefan Pritz do
Prvým školským inšpektorom bol Karol Bielek, ktorý viedol školstvo až do 31. augusta 1928. Po spojení bývalých politických okresov kremnického a svätokrížskeho v kremnický, bolo sídlo školského inšpektorátu v novembri 1928 preložené do Kremnice a školským inšpektorom bol ustanovený Ján Bornemisza.
Odchod uč. Váradiovej – Sedliakovej
Dokonalému rozkvetu školy bola na prekážku už iba malá znalosť štátneho jazyka p. učiteľky Ireny Váradiovej – Sedliakovej. Ale tá pomýšlala na zmenu pôsobišťa, čo sa tiež stalo roku 1922/23. Vtedy v januári r. 1923 zriekla sa miesta na tunajšej škole a odsťahovala sa na Modrý Kameň. Z toho dôvodu sa potom na tunajšej škole od 13. januára do 3. apríla 1923 nevyučovalo. Je samozrejmé, že v tomto školskom roku si žiaci zo školy mnoho neodniesli, lebo v zimných mesiacoch, kedy sa najviac vo škole môžu naučiť, sedeli doma za pecou.
Štvrtý učiteľ
Na uprázdnené miesto bola zvolená učiteľka Anna Randúšková z Krupiny, ktorá zahájila na tunajšej škole vyučovanie 3. apríla 1923. Za pôsobenia učiteľky Anny Randúškovej bolo v život uvedené to, čo sa na škole po prevrate začalo rozvíjať. Zavedenie osemročnej školskej dochádzky na slovenských školách posilovalo ušľachtilú a opravdu s pochopením konanú prácu učiteľky Anny Randúškovej. Len teraz boly obstarávané najsúrnejšie učebné pomôcky, odpovedajúce duchu slovenskej školy.
Škola ohniskom vzdelávania
Vzdelávacia pôsobnosť z úzkeho okruhu školského sa rozširovala aj medzi verejnosť a osvetová činnosť prenášala sa zo školy aj medzi ľud.
| Škol. rok |
Začiatok šk. roku |
Koniec šk. roku |
chlapci |
dievč. |
Meno učiteľa |
Poznámka |
| riad. |
opak. |
riad. |
opak |
| 1904/05 |
20.IX.1904 |
15.V.1905 |
22 |
- |
21 |
- |
Ilonka Olejníková |
|
| 1905/06 |
21./XI.1905 |
15./V.1906 |
23 |
- |
16 |
- |
-//- |
|
| 1906/07 |
26./IX.1906 |
24./V.1907 |
22 |
- |
18 |
- |
Il. Olejníková
Karol Török |
Il. Olejníková do 24/3.1907
K. Török do 24/5.1907 |
| 1907/08 |
21./IX.1907 |
19./V.1908 |
21 |
11 |
20 |
6 |
Irena Váradiová |
|
| 1908/09 |
24./IX.1908 |
24./V.1909 |
22 |
12 |
18 |
7 |
-//- |
|
| 1909/10 |
26./IX.1909 |
21./V.1910 |
23 |
12 |
22 |
3 |
-//- |
|
| 1910/11 |
26./IX.1910 |
27./V.1911 |
23 |
8 |
14 |
12 |
-//- |
|
| 1911/12 |
15./IX.1911 |
23./V.1912 |
21 |
7 |
15 |
10 |
-//- |
|
| 1912/13 |
19./IX.1912 |
23./IV.1913 |
22 |
9 |
14 |
9 |
-//- |
|
| 1913/14 |
15./IX.1913 |
15./V.1914 |
21 |
10 |
16 |
10 |
-//- |
|
| 1914/15 |
23./IX.1914 |
22./V.1915 |
22 |
10 |
22 |
6 |
-//- |
|
| 1915/16 |
15./IX.1915 |
16./V.1916 |
26 |
19 |
24 |
9 |
-//- |
|
| 1916/17 |
15./IX.1916 |
22./V.1917 |
22 |
14 |
29 |
5 |
-//- |
|
| 1917/18 |
15./IX.1917 |
28./V.1918 |
24 |
9 |
36 |
7 |
-//- |
|
| 1918/19 |
15./IX.1918 |
9./VI.1919 |
27 |
5 |
28 |
7 |
-//- |
|
| 1919/20 |
15./IX.1919 |
27./VI.1920 |
22 |
6 |
31 |
11 |
Váradiová Irena |
|
| 1920/21 |
6./IX.1920 |
28./VI.1921 |
27 |
14 |
27 |
11 |
Váradiová – Sedliaková Irena |
|
| 1921/22 |
5./IX.1921 |
28./VI.1922 |
28 |
15 |
25 |
11 |
-//- |
|
| 1922/23 |
1./IX.1922 |
28./VI.1923 |
28 |
10 |
26 |
11 |
-//-
Anna Randúšková |
Nevyučovalo sa od 13./1 do 3./4
1923 |
| 1923/24 |
1./IX.1923 |
28./VI.1924 |
29 |
9 |
19 |
14 |
-//- |
|
| 1924/25 |
1./IX.1924 |
27./VI.1925 |
26 |
20 |
19 |
12 |
-//- |
|
| 1925/26 |
1./IX.1925 |
26./VI.1926 |
23 |
9 |
17 |
16 |
-//- |
|
| 1926/27 |
1./IX.1926 |
28./VI.1927 |
20 |
14 |
7 |
10 |
-//- |
|
| 1927/28 |
2./IX.1927 |
27./VI.1928 |
19 |
14 |
18 |
14 |
-//- |
|
| 1928/29 |
12./XII.1928 |
28./VI.1929 |
24 |
17 |
Emil Vrtík |
|
| 1929/30 |
15./X.1929 |
28./VI.1930 |
29 |
17 |
Šarlota Natherová |
|
| 1930/31 |
1./IX.1930 |
27./VI.1931 |
28 |
20 |
Jozefa Horečná |
|
Za jej pôsobenia konaly se školské oslavy a slávnosti v pamätných štátnych dňoch.
Prvé divadlo
Nacvičila aj prvé ochotnícke divadlo "Hrob lásky", ktoré bolo odohraté 6. januára 1925. Bolo to prvé divadlo v Dolnej Trnávke vôbec. Údajne sa dobre vydarilo a tým vzrástla aj odvaha a chuť k dalšej práci.
Zasa požiar
Kľudnú hladinu všedného života rozvíril odrazu 21. okt. 1926 z dediny výkrik: "Horí, horí!". Bolo to asi o ½ 12 hod. pred obedom. Z nezistenej príčiny začala u Dodkov č. 25 horeť v zadnej stodole slama, suché drevo a v okamihu bol dom Dodkov a súsedných Kováčov č. 14 v plameňoch. Oheň sa ďalej nešíril, lebo súsedné domy už maly škridlovú strechu a tým sa ľahšie uhájily.
Učiteľka Anna Randúšková pôsobila na tunajšej škole celkom 4 ½ roka.
Koncom školského roku 1927-28 zriekla sa učiteľského miesta na tunajšej škole a odsťahovala sa do Br. Lehôtky u Krupiny.
Kostol
V nedeľu dňa 18. novembra 1928 mali dolnotrnavskí občania velikú slávnosť. Bola to posviacka kostola. Doteraz bol zvonček, ktorý sa pravidelne trikrát denne rozplakal, umiestnený nad strechou malej kaplnky, ktorá stála uprostred dediny na mieste medzi domom Anny Dodkovej č. 25 a Karola a Jozefa Dekýša č. 27. Poneváč bola kaplnka malá, rozhodli sa Trnávčania postaviť si nový kostol na mieste starej kaplnky a domu Karola Dekýša, č. 32, ktorý chceli kúpiť a za to mu postaviť nový dom na urbárskej pašienke pri terajšom dome Imricha Dekýša č. 32. To však ak z rodovej príchylnosti k rodnému miestu rodiny Dekýšovcov, tak aj z nepredloženej a vysokej ceny stavebného pozemku nebolo uskutočnitelné a preto bolo ujednané postaviť kostol na mieste kde stojí doteraz.
Na mieste, kde stojí terajší kostol, stály na lúke stáročné lipy. Tieto občania vyrúbali, vlhké miesta zemou a skalami vyvýšili.
Svojpomoc občanov
Ľudia venovali na stavbu kostola všetko, čo mohli urobiť. Nádenícku prácu si rozdelili medzi seba a každý občan si na seba stanovený počet dňov odpracoval. Len na týchto dobrovoľných robotách bolo by v opačnom prípade vyplatených 90.000 Kč, ktoré boly ušetrené. Zbývajúci peňažný náklad zaplatil sa z dobrovolných darov a sbierok.
Celkový náklad na stavbu kostola bol 253.289. 10 Kč.
Posviacka
Stavba kostola, ktorú previedol stav. Gregor Schtang z J. Lehoty, bola v jaseni r. 1928 dokončená a 18. novembra 1928 bol kostol dp. prelátom Z. Halkom zavätený Najsvätejšej Trojici.
Deti starých otcov
Trebaže k úspešnému dokončeniu tohoto úmyslu bola základom značná zbožnosť miestneho obyvateľstva, ktorou boli vedení k značným peňažným darom, preca je celý tento podnik – po zorným úhlom uváženia o chatrných miestnych majetkových pomeroch – zrejmým dôkazom o vzrástajúcej agilnosti a samostatnosti mladšej generácie, ktorá v prítomnej dobe konečne z nerozhodnosti a z nepodnikavosti svojich predkov pomaly vyrástla!!
Každý rok nový učiteľ
Po odchodu učiteľky Anny Randúškovej sa v následujúcich rokoch striedaly učiteľské sily každým školským rokom. V školskom roku 1928-29 bol zvolený za výp. učiteľa Emil Vrtík, abs. uč. ústavu. Pretože súbeh bol vypísaný neskoro, nebola stanica 1. sept. 1928 obsadená. Preto školský rok 1928-29 sa začal až 12. decembra.
Zmena okresu
V tejto dobe bol zrušený okres svatokrížsky rozdelený na okres kremnický a novobanský a školský inšpektorát zo Sv. Kríža n/Hronom bol preložený do Kremnice. Doterajší inšpektor Bielik (prvý slovenský inšpektor) bol už penzionovaný a od šk. roku 1928-29 bol menovaný terajší pán inšpektor Ján Bornemisza.
Vo školskom roku 1929-30 bola zvolená výp. učiteľkou absol. meštianskej(!!) školy Šarlota Natherová a v šk. roku 1930-31 bola zvolená učiteľka Jozefa Horečná.
Prvá inšpekcia
24. júna 1930 navštívil tunajšiu školu a vykonal jej prehliadku okresný inšpektor Ján Bornemisza. Pokiaľ sa dalo zistiť bola to asi prvá inšpekcia od prevratu a snad aj od začiatku jestovania tunajšej školy.
Druhá prehliadka bola vykonaná 18. novembra 1930. Pri tej príležitosti prehovoril pán inšpektor Ján Bornemisza k pozvaným rodičom o výchove školskej, domácej a o potrebe súčinnosti rodičov so školou.
