Školský rok 1942/43

Začiatok škol. roku

bol dňa 1. septembra. Žiactvo po dlhom odpočinku privítal učiteľ a povzbudil k svedomitej práci. "Veni sancte" bolo v piatok 4. septembra o osmej hodine ráno. Zúčastnilo sa ho všetko žiactvo pod vedením učiteľa.

Poistednie žiactva proti úrazu

Na zpiatočnej ceste sa prvákovi Milanovi Kemiačovi stala menšia nehoda: potknul sa a pri páde na ostré kamene cesty, ktorá sa práve vtedy stavala, si poranil ľavú ruku v zápästí. Poslal som ho k obvodnému lekárovi v Hliníku n. Hr., dr. Szabóvi, ktorý mu ju ošetril. Trovy má hradiť poisťovňa "Tatra" v Bratislave; u nej je poistené všetko žiactvo za polatok 1.- Ks per personam.

Rozdelenie žiactva do ročníkov podľa pohlavia

Postupný ročník	1.	2.	3.	4.	5.	6.	7.	8.	spolu	z toho opakujú
chlapci	5	1	1	5	6	1	2	1	22	4
dievčatá	1	1	2	3	1	4	-	4	16	2
Dohromady	6	2	3	8	7	5	2	5	38	6
Oddelenie	a	b		c		d

Nové učebnice

Začiatkom roku som zaviedol nové učebnice reálnych predmetov od Spolu s. Vojtecha: pre 4.-5. ročník Vlastiveda "Naša záhradka", pre 6.-8. ročník dejepis "Dunaj", prírodopis "Príroda" a "Prírodospyt". Všetky sú písané v duchu činnej školy, prácu ponechávajú žiakovi. Teším sa, že mi pomôže v složitej práci – na jednotriedke. Vlani som ich nemal, ale natrápil som sa veľa prednášaním a písaním poznámok.
Ostatné učebnice sú zavedené vlani: mluvnice Wolf-Rumplove "Slovenčina moja", počtovnice Venclove a Matičné čítanky.
Šťastie, že rodiča majú pre potreby žiakov pochopenie a dajú im príslušný obnos, ktorý je nateraz u žiakov štvrtého oddelenia až 139 Ks (za knihy 116 Ks, školské potreby 23 Ks). Vedia, že vojak bez pušky a žiak bez knižky sú nemožní. Zvlášť na jednotriedke je vyučovanie bez učebníc nemožné, keď chce učiteľ docieliť aspoň minimálnych výsledkov, predpísaných osnovami.

Školský sluha – zvýšenie platu

Po zrieknutí sa Márie Majerskej za školského sluhu sa nikto nechcel prihlásiť, hoci plat bol zvýšený z 250 Ks na 500 Ks. Z toho je vidieť, ako peniaze klesajú na cene. Ktože by sa aj podujal na túto nepríjemnú povinnosť, keď 500 Ks si môže pohodlne zarobiť za dvanásť dní na ceste! Stará školníčka sa na veľké prosenie opätovne ujala tejto práce za 500 Ks ročitej odmeny v peniazoch a dva metre dreva in natura (tvrdé). Je to trikrát toľko ako predtým.

Hmotné postavenie učiteľa

Quod licet Jovi, non licet bovi, nastal obrátený pomer, zamestnávateľ sa prosí robotníkovi, aby prijal prácu a pritom si kladie ten druhý požiadavky. Keby som si to ja dovolil tak jednať, dostal by som sa do Ilavy. A verubože by sa zišiel trojnásobný plat aj biednemu dedinskému učiteľovi. Všetky životné potreby horibilne stúpajú na cene, mlieko, maslo a masť dostanem len "na čierno" za ceny 3 a 7 násobné ako počas pokoja a som veľmi rád, keď ich vôbec dostanem. Spotrebu mlieka 2 a pol litra denne som zredukoval na jeden liter a zdá sa, že ani toto "množstvo" už nebudem môcť dostať v dedine čisto roľníckej! Ja s manželkou si zvyknem na čaj, ale ako odučím od mlieka svoje dieťa?! Človek nezávidí, keď kamenár vyrobí si 200 – 250 Ks denne, keď cigáni tlčením kamenia si vyrobia mesačne 1900 Ks, ale mrzí to a bôľnym pripadá, keď počuje stredného gazdu (má 8 jutár), ža dcéru by si za "jednoduchého" učiteľa nevydal! Sic! Šľastie, že som ženatý, ináč by som zažil nepríjemú chvíľu, keby som išiel na pytačky za otcom niektorej dedinskej sedliackej dievky, a on by ma odkázal – kde asi? – do cigánskej búdy? Neviem, ako by som pochodil, keď mesačne zarobím 1400 Ks? (Aj s prídavkom na ženu a dieťa.) Ale dosť o tom, ináč by som budil dojem hmotára, ktorým vonkoncom nie som.
Pokračujem o školskom sluhovi, resp. školníčke. Bola s ňou spísaná smluva, dľa ktorej je povinná každodenne po vyučovaní zametať školu (triedu a pitvor) a v zime okurovať učebňu takým spôsobom, že ráno o piatej zakúri a príde priložiť o šiestej. O siedmej už prikladá učiteľ. Prach utierajú a okná umývajú žiačky. Žiaci zas zametajú dvor, cestu a v zime odmetajú sneh. Mesačné drhnutie dlážky prevádzajú z poriadky ženy v tých domoch, kde majú žiakov, podobne aj veľké čistenie o prázdninách.

Obratom pošty

Na poštu si chodí učiteľ väčšinu sám, keď chce, aby korešpondencia bola vybavená obratom. Nebyť toho, tak prípis, ktorý bol odoslaný zo Škôldozorného úradu v utork, došiel mu vybavený až o týždeň. Totiž do Trnávky dojde vo štvrtok večer, ja ho ihneď vybavím a ráno odovzdám obecnému sluhovi. Ten pre poštu ide zas v sobotu prevečerom, odovzdá ho tedy v Lovči, odkiaľ odchádza buď ihneď v ten deň, alebo niekedy (keď z poštovne z Lovče dojdú neskôr) až ráno, takže do Kremnice dojde dopis najskôr v utorok na obed.

Úradná učiteľská konferencia

Dňa 3. októbra sme sa všetci učitelia kremnického škôldozorného obvodu zúčastnili na konferencii v Novej Bani. Hlavná pozornosť bola venovaná vedeniu školskej pokladne a sostavovaniu rozpočtu. Ostatní traja prednášatelia (dvaja v zastúpení osvetovej komisie pri Mšano – Hilbrycht a Žatkuliak) sa zaoberali problémami osvetovej práce.

Školské šporiteľné družstvo

9. októbra sa založilo školské šporiteľné družstvo. Zvolená bola správa: Ľ. Boška, predseda, M. Škriniarovbá miestopred., J. Kováč, pokladník, L. Tesáková, účtovníčka, a E. Trubanová. Funkciu dozorného výboru vykonávajú dvaja revizori: A. Tesáková a J. Kysel. Správa úraduje každý týždeň v piatok, vedie pokladničný denník, knihu vkladov a vkladateľom vystavuje vkladné knižky. Vklady odovzdávajú v nedeľu do úverového družstva v Lovči, ktoré ja naším ústredím. Cieľ šporenia: výlet do Bratislavy, ktorý by som chcel uskutočniť koncom školského roku. Pri prvom úradovaní bolo vybrané 115.20 Ks od 22 vkladateľov. Dúfam, že do konca roku budemem mať aspoň 1000 Ks.

Školská pokladnica v rukách riaditeľa školy

Dňa 11. októbra po dohode so starostom a pokladníkom obce som prevzal všetky účty a poistenky týkajúce sa školy – od 1. jan. 1942. Stalo sa tak v smysle výnosu Mšano čís.
Dľa tohoto výnosu je obec povinná poukazovať štvrťročne vopred preddavok na vený náklad školy. Konečne sme sa dožili aj v tejto veci nápravy a prestaneme byť odkázaní na blahovôľu richtárov a notárov, keď chceme zaplatiť pre školu potrebné veci. Veru, boli sme predtým úplne bezmocní. O každú i tú najmalichernejšiu vec sa muselo prosiť, často i viackrát, kým sa správca školy dočkal blahosklonného prikývnutia hlavy starostu. Primerane tomu je ovšem aj škola vybavená. Z učebných pomôcok (povinných) chýba kusov, strecha je deravá, okná špatné, lavice tiež, dlážka podobne. Veľkou chybou bolo, že predchádzajúci kolegovia viac nenariekali na nedostatočné zariadenie, dnes by nebolo toľko nedostatkov. Jedine môj predchodca, kol. Šoukal, zaplatil niečo obrazov a chemikálie. No, dúfajme, že nové nariadenie bude medzníkom v dejinách našej školy a čo sú aj vojnové časy, podarí sa behom niekoľkých rokov zariadiť peknú školu.

Začiatok kúrenia

12. októbra sa začalo kúriť v triede. Jeseň bola dosial krásna a veľmi teplá. Len v posledných dňoch sa značne ochladilo a počasie celkom zhoršilo.

Obvodná konferencia v Sklených Tepliciach

V utorok 27. októbra som sa zúčastnil na konferencii hlinického obvodu, ktorá bola v Sklených Tepliciach. Privítala nás tam pekná, čistá a pomôckami vybavená škola. Dojalo ma, keď som sa dozvedel, že všetok inventár (movitý) školy získal obetavý učiteľský sbor – manželská dvojica Szabovcov – svojpomocou, usporiadaním besiedok. Výsledok desaťročnej nežistnej práce je naozaj pozoruhodný.
Program: 1. výstup z kreslenia mal kol. Szabó, veľmi sa páčil každému. 2. Prívet pána škôldozorcu Blahu, v ktorom vyzdvihnul potrebu usilovnej práce učiteľa v škole. 3. O vedení pokladničného denníka mal názornú pekne spracovanú prednášku kol. Šátan. Po programe bol spoločný obed. Milo sme sa všetci cítili.

Posviacka kultúrneho domu

10. mája t. r. pri posviacke základného kameňa kultúrneho domu veru nikto z prítomných nemyslel, že už za pol roka bude dom hotový. Kdeže vo vojnových časoch, keď veľa mladýcg rúk pracuje v Nemecku, keď sa stavá cesta z Lovče k nám, keď mnohí chodia na stavbu autostrády do Opatoviec, bude možné dokončiť tak veľkú stavbu. Ale zásluhou obetavých občanov koncom októbra bol dom úplne hotový, aj okolie bolo pekne upravené. Len dlážka chýbala. Dosky boly objednané až v B. Bystrici, lebo v okolí nebolo možné ich dostať. A v Bystrici tiež len zámenou za krmné husi.
Deň posviacky bol určený na deň "hostiny" – 15. novembra. Ale prišiel posledný týždeň – a dosiek na dlážku ešte niet. Tu J. Škriniar na voze sa vybral do Bystrice, lebo nebolo možné dostať vagón. V štvrtok sa začalo s dlážkou. Bude do soboty hotová? Ale s vypätím posledných síl v sobotu večer doznely posledné údery kladiva, sieň bola ozdobená a bola hlavná skúška divadla "Hora volá".
V nedeľu bolo pekné počasie, hoci celý týždeň pršalo. Obec bola v slávnostnom rúchu a povznesenej nálade. Prespoľní hostia z rodiny a známi poprichádzali z bližšieho, ba aj ďalšieho okolia. Svätá omša bola v pol jedenástej, lebo na ten deň padly aj "hody". Litánie boly o druhej hodine, po nich sa pred kostolom usporiadal sprievod: školská mládež, dievky a nevesty v krojoch, mládenci, hasičský sbor, chlapi, kňaz a ženy. Priestranstvo pred novým kultúrnym domom bolo čoskoro zaplnené. Najprv vdp. farár z Lovče, Gejza Ludvigh previedol cirkevné obrady – posviacku stánku kultúry. Potom žiak J. Kováč (č.d. 49) poďakoval všetkým, ktorí sa zaslúžili o uskutočnenie stavby stánku kultúry a prisľúbil v mene školskej mládeže, že sa ona vynasnaží tak pracovať, aby novopostavený kultúrny dom slúžil ku kultúrnemu povzneseniu celej obce. Rodičom milo padly slová ich malého spoluobčana. Uvedomili si, že ovocie ich práce plne môže využiť len mladšia generácia.
Miestny učiteľ vo svojej reči zhodnotil význam domu po stránke historickej a poďakoval všetkým, ktorí sa činne zúčastnili na tomto krásnom diele. Z občianstva v prvom rade si zasluhují zmienky starosta obce Štefan Tesák, jeho spolupracovník Štefan Majerský, z úradníctva p. ved. notár Jozef Hrmo. Vyššie úrady neprispely ani halierom hmotnej podpory. Sme hrdí na to, že sme to sami zvládli! Vonku bolo chladno stáť, preto oslava bola podľa možnosti skrátená. Po zaspievaní hymny sa posviacka skončila.
Nasledovalo prvé divadelné predstavenie v novom dome. Bola to dráma v troch dejstvách "Hora volá". Zahrala ju mládež za režie učiteľa. Herci boli slabí, ale hra bola pochalne prijatá, obecenstvo ocenilo snahu mladých hercov, zpomedzi ktorých len dvaja dosiaľ vystupovali na javisku, oistatní hrali po prvý raz. Chyba bola, že mládež ešte nepoprichádzala z robôt z Nemecka. Preto hlavnú ženskú úlohu musela hrať žiačka (!), dve ženské úlohy tiež žiačky, iba na jednu úlohu sme našli dievku. No, morálny úspech bol pekný.
Po divadle bola tanečná zábava, na ktorejsa zúčastnila celá dedina: mladší tancovali, starší sedeli pri stolíkoch a popíjali si. Keď dostali už dobrú vôľu, cigána ledva prepustili tanečníkom zo svojho kruhu.

Návštevy

Dňa 20. novembra previedol prehliadku školy pán škôldozorca Tomáš Blaho.
Druhá návšteva bola 1943, kedy do tunajšej školy zavítal pán cirkevný škôldozorca J. Vrana.

Žiactvo

1. Zdravotný stav
V školskom roku sa u žiactva nevyskytla žiadna vážnejšia choroba až na ojedinelé prípady (dvaja žiaci mali zápal pľúcnej blany). Ináč, hoci je vojna, nebadať na deťoch podvýživu. Niet divu, rok bol úrodný, a kde by mali inde dosť jedenia, keď na dedine nie?
2. Dochádzka do školy
bola dobrá. Celoročný priemer je . K poľnohospodárskym prácam rodičia neradi používajú detí, doprajú im chodiť do školy. Len tých, čo chodia posledný rok, prídu v jeseni a na jar častejšie vypýtať, ale aj to len vtedy, keď sami domáci nestačia.
3. Prospech
bol vcelku dobrý. Učebníc bolo dosť, čo možno pripísať faktu, že o peniaze nie je núdza. Prepadli dvaja žiaci v štvrtom a jeden v piatom ročníku. Dievčatá boly usilovnejšie ako chlapci.
4. Pohyb žiactva
Počas školského roku vystúpili dvaja žiaci, prisťahovala sa jedna žiačka.
5. Prepustení zo školy
Osemročnej dochádzke zadosť učinili traja žiaci a štyri žiačky: Jozef Kysel, Ladislav Magula, Ľudovít Boška, Margita Šriniarová, Anna Dekýšová, Anna Tesáková a Lydia Tesáková. Všeci boli usilovní a dobrí žiaci, čo býva u osmeho ročníka u chlapcov dosť zriedkavé.
6. Chovanie žiactva
bolo dobré, nebolo naň sťažností.

Časopisy

Pre žiactvo dochádzaly po jednom exempláre tieto časopisy: Vĺča, Nová mládež, Priateľ dietok a Slniečko.
Pre učiť, knižnicu sa objednávaly: Nová škola, Národný pracovník, Slov. liečivé byliny, Náš film, Naše divadlo.

Žiacka knižnica

Knihy sa vypožičiavaly týždenne a boly hojne čítané. Novozakúpených kníh bolo 5 o 7-ich sväzkoch. Dohromady mala žiacka knižnica 65 sväzkov. Starší žiaci si požičiavali knihy aj z obecnej knižnice.

Učiteľská knižnica

vzrástla o 24 kusov. Boly to väčšinou nové učebnice pre žiactvo.

Vzrast inventára

Inventár školy sa zväčšil o 87 čísel v hodnote 3.300 Ks. Medziiným boly zakúpené obrazy k výzdobe školy: vlastivedné I. séria – 14 kusov a slov. dejateľov I. séria – 10 kusov. Do učebne bol zadovážený nový písací stôl so stoličkou a dvojdielny rebrík.

Oslava 14. marca

Štátny sviatok 14. marec bol dôstojne oslávený v kult. dome akadémiou, na ktorej účinkovalo žiactvo. Mimoškolská osvetová činnosť učiteľa Učiteľ nacvičil styri divadelné hry, ktoré boly zahraté:
1. Hora volá – dráma v 3 dej. – 14.XI.1942
2. Čajový večierok s veselohrou a sólovými výstupmi – 31.XII.
3. Krutohlavci – dráma v 3 dej. – 28:I.943
4. Slepý ženich - -//- 26.II.943
5. -//- a veselohra Voľby 20.VI.943
Okrem spomenutých dvoch osláv usporiadal "deň slovenskej rodiny" a oslavu k 100. výročiu spisovnej slovenčiny.
Prednášok mal sedem.
Zastával tieto funkcie: obecný knihovník, kronikárom, predsedom miest. osv komisie, predsedom div. ochot. krúžku a režisérom, vzdelávateľom miest. hasič. jednoty, kult. referentom HSĽS, požiarnopolitic. inšpektorom a miest veliteľom CPO.
Založil aj obecnú kroniku obce Lovča.

Ovocná školka

V jeseni boly vysiate semiačka plánok jabloňových a hruškových na výmere cca 30 m2. Nezišly dobre, veľa ich myši vykynožily.

Vlastivedné vychádzky

dľa učebnej osnovy boly podniknuté do hory dvakrát – v jeseni a na jar.

Výlet

do Bratislavy, ako bol od začiatku roku projektovaný, sa neuskutočnil, pretože Minist. dopravy neposkytlo sľavy. Žiactvo toho veľmi ľutovalo. Veď úspory žiactva dosiahly v apríli 1636.60 Ks, poniektorí mali vyše 100.- Ks na vkladnej knižke nášho školského šporit. družstva.

Koniec škol. roku

bol v sobotu 26. júna. Žiactvo s učiteľom sa zúčastnilo na poďakovacích bohoslužbách, ktoré odbavil tunajší rodák, novovysvätený kňaz, dp. Jozef Dekýš.

Prázdninové opravy školy a veľké čistenie

V dňoch 7. – 9. júla prestaval pec v učebni a učit. byte kachliarsky majster Adamac z Novej Bane – za 800.- Ks. 10. júla ženy vybielily a vyčistily učebňu a pitvor. Náhodou prišiel rad na nešikovné a neskúsené ženy, ktoré nám ponechávaly na každej stene stovky "žobrákov". Na budúci rok dám školu vymaľovať. Nevyjde to omnoho drahšie a nebudem sa musieť hanbiť, keď príde nejaká návšteva. Doteraz čistievaly školu ženy – matky žiakov "z poriadky". Dávala sa im odmena 5 – 10 Ks jednej. Ale tohoto roku, keď zárobkových možností je veľa, keď robotník zarobí 45.- Ks denne, obecný sluha len s veľkou ťažkosťou a šomraním mohol posháňať príslušný počet žien.

Zápis žiactva

Zápis žiactva na šk. rok 1943/44 bol prevedený hneď začiatkom prázdnin – dňa 27. júna. Zapísaných je 35 žiakov s nasledovným rozdelením:

Postupný ročník	1	2	3	4	5	6	7	8	spolu	opakujú
Chlapci	2	4	1	3	3	5	-	-	18	3
Dievčatá	5	1	1	2	3	1	4	-	17	-
Dohromady	7	5	2	5	6	6	4	-	35	3
Oddelenie	a	b		c		d
Počet	7	7		11		10			35

Koniec prázdnin

Prázdniny sa skončily dňa 30. septembra 1943

V Dolnej Trnávke dňa 30. septembra 1943