| |||||||||||||||||||||||||||||||||
 | Rok 1918Radostný chýrBolo práve pokojné, hmlisté jasenné ráno dňa 28. októbra 1918, kedy viac ako za štyri roky rozšíril sa z lovčianského notariátu nový, druhý chýr, ale nie tak vzrušujúci ako bol pred štyrmi rokmi. Bol to chýr radostný, nie že padly putá stáročnej poroby nášho národa, ale hlavne, že "je po vojne". V tunajšej dedine – ako aj všade inde – sa po celý čas vojny o svetovej situácii nevedelo. Koniec vojnyPreto zpráva o ukončení vojny a o vyhlásení Československej republiky toľko prekvapila. V obci, po vypočutí tejto zprávy, bola jediná otázka: "Čo to má znamenať a čo bude ďalej!" Takáto nerozhodnosť a neistota vznikla aj na tunajšej škole- doteraz maďarskej- čohož bolo príčinou aj to, že učiteľka Irena Váradiová prestala vyučovať a nevyučovalo sa na tunajšej škole až do 9. XII. 1918. Informátori. Občania sa vracali z vojny a títo boli prvými informátormi o nastávajúcej situácii. Ľud bol zvedavý ako to dopadne! Význam pojem "československá samostatnosť a sloboda" ľud v plnom jeho rozsahu dobre nechápal.
Následky poroby.Boli aj takí šudia, ktorým tieto pojmy boly ľahostajné. Stáročný tvrdý maďarský útisk stále ľud vôbec činil nie len pokazenými, ale aj nedôverivými, malomyseľnými a novotám ťažko prístupnými. Poučovanie. Nebolo človeka, ktorý by vec ľuďom náležite vysvetlil. Tento úkol na seba vzal pán Juraj Figulli, bank. úr. Z Hliníka n/ Hronom, ktorý mal v Dolnej Trnávke niekoľko prednášok a ľud o neúnavnej práci našich osloboditeľov poučoval.
Večný sen
Rabovky.V tejto dobe rozšírily sa na okolí "rabovky", ale z Dolnej Trnávky sa takých výprav ani jedon občan nikdy nezúčastnil.. Bolševici. Bolševícky vpád znovu znepokojil hladinu života v obci, ktorý sa už začal pomaly ukľudňovať.
Keď ľudia v máji r. 1919 pri kosení a sušení sena počuli strielať zasa znova, uhostil sa im do strachujúcej sa mysle nový otazník neistoty. Ale strach bol predčasný. Ostalo to len na počutí strielania, keď sa bojovalo o Zvoleň, Banskú Štiavnicu a Novú Baňu.
Chripka.V ostatných zimných mesiacoch roku 1918 rozmohla sa v obci epidemicka nemoc, ktorá sa rozšírila zo Španielska po Europe a preto bola nazvaná španielskou chrípkou. Touto nemocou onemocnelo veľké množstvo ľudí, z ktorých aj niektorí, najmä mladšieho veku, zomreli. Tajné "pálenie".V zimných mesiacoch 1918/ 19 bolo v obci rozšírené tajné pálenie liehu zo žita zvaného "rožovica". Ale tento nový druh náhražky čoskoro zakapal. Finančné orgány občas neočakávane sa objavily v dedine a nie raz prekvapily rozhorúčenú gazdinku v komore alebo pivnici ako lapala "drahocenné" kvapky do nádoby, ktoré po náležitej "príprave" zákvasu vydával zo seba medený kotlík. V takovom prípade ovšem musel "liehovar" urobiť "krach" Liehovar na hnojnici..... Nie raz sa stalo, že za tým, čo u súsedov financ zabavoval kotol, vedľa celý liehovar i s pečlive pripraveným zákvasom zo strachu pred pokutou pohltila na dvore jama s hnojnicou! Boly aj prípady, že financ šarapatil v pivnici, maštali, v komore a- bez výsledku! A zatým v zadnej izbe kotol fungoval na sporáku ako fabrika!
Požiar. Kľudnú hladinu všedného života rozvíril odrazu 21. okt. 1926 z dediny výkrik: "Horí, horí!" Bolo to asi o ˝ 12 hod. Pred obedom. Z nezistenej príčiny začala u Dodkov č. 25 horeť pod šopou slama, suché drevo a v okamihu bol dom Dodkov, Luptákov a súsedných Kováčov č. 14 v plameňoch. Shorelo im všetko kŕmivo pre dobytok na povale a drevo pripravené na zimu.
Kostol. V mieste, kde sa v dedine odbočuje od projektovanej hradskej ceste k Hronu, stojí kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici, ktorý bol vystaväný roku 1928. Doteraz bolo stredisko náboženského života obyvateľstva v malej káplnke, ktorá stála uprostred dediny na mieste medzi domom Marie Dodkovej č.25 a Karla a Jozefa Dekýša č.27. Poneváč bola kaplnka malá, rozhodovali sa Trnávčania- z návodu dp. Jána Longauera z Lovče- postaviť si nový kostol na mieste starej kaplnky a domu Karola a Jozefa Dekýša č.27, ktorý chcela obec kúpiť a za to mu postaviť nový dom na urbárskej pašienke pri terajšom dome Jemricha Dekýša č.32.
Ťažkosti.Vykonanie tohto úmyslu nebolo veru snadnou vecou, ba bolo to tým trapnejšie, lebo nebolo po ruke žiadneho kapitálu ani prístupných prameňov, z ktorých by sa mohlo čerpať. Ale občania si nezúfali. Nedostatok hmotných možností vyvážili láskou k veci a spoliehali sa na vlastné ruky a srdce. Občania venovali na stavbu kostola všetko, čo mohli urobiť. Najsúrnejšiu nádenícku prácu si rozdelili medzi seba a každý občan si na seba stanovený počet dňov odpracoval. Len na týchto dobrovoľných prácach bolo by v opačnom prípade vyplatených 90.000 Kč, ktoré boly ušetrené. Dary a.....Stavbu kostola previedol staviteľ Gregor Schtang z Janovej Lehoty v nákladu 100.000 Kč. Príslušné práce pri stavbe a material vyplácal staviteľ sám. Je treba ešte pripomenúť, že v horeuvedenom obnose je iba práca murárska. Zariadenie a bohoslužebné potreby je treba rátať osobitne. Celý náklad bol zaplatený z dobrovoľných darov a zbierok. Občania po vzájomnej dohode sa usniesli, že každá duša žijúca zaplatí na ňu pripadajúcou čiastkou po 60 Kč. ….. úhrada Spolu 333 duší zaplatilo 19.980 Kč. Pozemková výmera bola rozdelená na 17 "majetkov" po 10ha 93a a každý "majetok" odviedol 3.000 Kč. Tento spôsob nashromáždil kapitál 51.000 Kč.
Hlávny oltár zhotovila firma Ján Šulc zo Štefulkova, ktorá zhotovila aj bočný oltár P. Marie Lurdskej. Lavice v obnose 7.000 Kč zhotovila firma Ľud. Uras z Hliníka n/ Hronom (teraz v Amerike) Materiál. Na stavbu kostola bolo potreba 500 vozov piesku, 500m3 kameňa z hlinického lomu, 200m3 kameňa z miestneho lomu, 285q vápna, 28.000 tehál 130q cementu, a j.
Celú túto akciu viedli samostatne občania sami, ktorej vedúcim duchom boli v prvom rade a najviac títo traja občania: Štefan Kúšik č.23, Štefan Tesák č.9 a Michal Magula č. 48. Lovčenský vtedajší pán farár Ján Longauer vraj veľmi málo záujmu o vec prejavil. Posviacka kostola. Cez letné mesiace stavba rýchle pokračovala a v prvých jesenných dňoch sa už rátalo s posviackou nového kostola, ktorá sa mala konať v nedeľu dňa 18. nov. 1928.
Dobr. Hasičský sbor. V obranu majetku a života občanov pri živelných pohromách pečuje v tunajšej obci Dobrovolný hasičský sbor, ktorý v obci jestvuje od 24. sept. 1932.
Život napreduje …Prelom v myšlienkovom a duševnom živote vidieckeho ľudu od poprevratových dob prejavuje sa aj v Dol. Trnávke, najmä v druhom desaťročí trvania našeho slobodného štátu – badateľným ohlasom. Nerozhodnosť, nepodnikavosť, nedôverivosť a novotám ťažšia prístupnosť – ne ktorú dozaista mal vliv aj ten stáročný útisk – u prítomnej generácie ustupuje do pozadia a vnútorný život začína sa vyplňovať vštkými novotami dneška. Rozvoj duševnýPostup myšlienkového rozvoja nie je badať len v rodine – kde nielen zavláda dokonalejšie nažívanie, ale aj celá úroveň rodinného života je vedená ľudštejším spôsobom žitia ako žili predkovia – ale aj vo verejnom živote, v správe majetku súkromného, ale aj verejného. Širší rozhľad na poli hospodárskom, pestovaný pozorovaním, prednáškami, čítaním usnadňuje častejšiu zmenu osiva, semien, umelé hnojenie, hojnejšie užívanie a zadováženie hospodárskych strojov, obsievanie "neplodných" ploch a pod. Praktické výsledkyTak na pr. V části chotára "Dúbrave" bolo na skúšku zpracované 5.75 ha urbárskej "púšte" a zasiate; ukázalo sa, že i "neplodná" pôda sa dá zkultivovať na čo predkovia neprišli. Sebavzdelávanie …Sebavzdelávacia činnosť pomalým tempom sa začína rozvíjať najmä v divadlách, ktoré v činnosť miestna správa školy uvádza na vlastnom javisku (už staršie kúpené v roku 1930 z Dol. Ždáne za 280 Kč a predeané v roku 1936 do Prestavlk za 250 Kč). Až do prítomnej dobe bolo mládežou v Dolnej Trnávke odohratých 15 div. Hier. Výťažok bol venovaný na miestny kostol, pre sbor D.H.S. A na zakúpenie nového javiska. VoľbyBolo by ale potreba, aby jednotné chápanie cieľa na poli kultúrnom bolo rovnaké u všetkých občanov ako bola prejavená jednota politická pri parlamentných voľbách dňa 19. a 26. mája 1935 kedy z celkového počtu 172 hlasov bolo pre stranu ľudovú odovzdané 165 hlasov do posl. Snemovne a 168 hlasov do senátu. Loajalita Ľahostajnosť v otázke národnej, ktorá u staršej generácie je typická, v prítomnosti zamieňajú u mladších snahy vzťahu k vlasti a národnému cíteniu vôbec, lebo otázka slobody začína byť hlbšie chápaná ako bola v prvých rokoch poprevratových.
Kronikár o sebe Usnesením obecného zastupiteľstva zo dňa 1. mája 1935 bol som ja, Jozef Šoukal, spr. - uč. V Dolnej Trnávke ustanovený prvým kronikárom tunajšej obce. Tejto funkcie ujal som sa 15. mája 1935, za ktorú je mi poukazovaný ročitý honorár 50 Kč.
| ||||||||||||||||||||||||||||||||
Stanyk:-) 2006 | |||||||||||||||||||||||||||||||||
