| |
 |
Rok 1944Politické pomeryTento rok je pamätný nielen pre našu obec, ale i pre celé Slovensko; lebo je to čas, keď Slováci postavili sa spontánne oproti svojim vykorisťovateľom – Nemcom. Svolávacie lístkyUž od jari vkrádala sa do sŕdc občanov neistota, tieň blížiaceho sa frontu. Tesnen pred Veľkou nocou dňa 4. apríla, prišly povolávacie lístky a dňa 13. apríla museli narukovať k svojim vojenským útvarom títo chlapi: Ľudovít Tesák, slobodný, č.d. 10, Štefan Kúšik, ženatý, č.d. 23, Štefan Boška, ženatý, č.d. 29, Jozef Dekýš, ženatý, č.d. 40, Ján Majerský, ženatý, č.d. 44, Jozef Tesák, ženatý, č.d. 46, Ľudevít Uhrin, ženatý, č.d. 51. Všetci menovaní nastúpili a hneď boli odtransportovaní na východný front proti Rusom. Čas ubiehal bez zvláštností, až v auguste prišly nové svolávacie lístky a museli narukovať títo: Ján Tesák, ženatý, č.d. 11, Ľudovít Dekýš, ženatý, č.d. 13, Martin Gallo, ženatý, č.d. 28. Zo všetkých tíchto chlapov bol najstarší Ján Tesák, 42 ročný, čo bolo každému divné. Tichý život občanovOpäť prešlo viekoľko spokojných, tichých dní. Každý večer schádzali sa chlapi do Kultúrneho domu a počúvali večerné zprávy. Potom sa obyčajne debatovalo a vymieňaly sa názory jednotlivcov. Z rozhovoru vanul dych porozumenia ku všetkému, čo bolo naše slovenské. Je nutno pripomenúť, že v našej obci sa nikdy nevyskytovaly roztžky, stranícko-politického rázu, pretože občania okrem troch – štyroch jednotl. boli rovnakého politického presvedčenia. Ilegálne činný …Asi koncom júna a začiatkom júla sa tichá hladina spokojnosti v obci rozbúrila. Začalo sa v dedine všeličo pošuškávať o našom p. učiteľovi Kytkovi. Hovorilo sa, že za ním pravidelne chodieva istý neznámy pán so slečnou. Tieto tvrdenia sa podľa výpovedí viacerých občanov zakladaly na pravde. V škole sa čosi dialo. Presne sa nevedelo čo, až neskoršie sa ukázalo, že p. učiteľ bol ilegálne činný. Z toho dôvodu sa málo zdržiaval doma, ale skoro vždy cestoval. Mobilizácia Dňa 29. augusta z úst p. učiteľa Kytku, ako blesk rozniesla sa zpráva, že je mobilizácia. Viacerí z chlapov vbehli do Kultúrneho domu k rádiu, s úfaním, že sa niečo bližšieho dozvedia. Darmo však počúvali bratislavskú vysielačku, program bol normálny, ako inokedy. Nakoľko naše rádio bolo len na baterky a hlas z bratislavského vysielača bolo slabo počuť, napadlo niektorému z chlapov, prepnúť cez. B. Bystricu. Stalo sa. Aká premena! Tu bol celkom iný program. Z radia ozýval sa energický hlas, volajúci všetkých Slovákov do boja. Z prítomných nikto nevedel, čo sa deje, pretože bratisl. rozhlas hlásil celkom iné, než B. Bystrica. Celú túto vec objasinil p. učiteľ, ktorý o všetkom bol informovaný. Mladí chlapi a mládenci – vojaci schádzali sa večer do hlúčkov a radili sa. Nevedeli, či majú rukovať, či nie. Niektorí vyčkávali, čo sa bude robiť po druhých dedinách. Aj tam bolo tak, ako u nás. Čakalo sa. Ľudia nastrachovaní chodili so sklonenými hlavami. Povstanie Z vyšeuvedeného soznamu je zrejmé, že na tak malú obec, ako je naša, pripadol dosť veľký počet vojakov. Tuhé boje... Najstrašnejšie chvíle za povstania sme zažili, keď boly tuhé boje pri Lovčici, Trubíne a Janovej Lehote. Obyvatelia Trubína i Lovčice museli evakuovať a mnohé rodiny boly aj u nás; skoro v každom dome bol niekto. Koniec povstaniaDva dny predtým, ako sa chystala B. Bystrica osláviť 28. október, skončilo povstanie. Vojaci sa rozutekali. Mnohým sa podarilo vrátiť sa šťastlivo domov, ale mnohí padli do nemeckého zajatia. Bratia Peter a Ľudevít Tesák, Ján Tesák, Emil Dekýš, Štefan Kúšik, Jozef Dekýš, Augustín Dekýš, Gejza Dekýš, Jozef Tesák, Július Slanina. Nezvestný bol Štefan Boška č.d. 42, o ktorom nevedel nikto podať zprávu. Utrpenie zajatcov Utrpenie zajatcov presahovalo medze ľudskosti. Po skupinách ich Nemci hnali od B. Bystrice až do Turč. Sv. Martina. Naši zajatci neboli všetci pospolu. Niektorých odviedli prv, ako Petra Tesáka, Jozefa Tesáka, Štefana Bošku a Juliusa Slaninu. ces. z B. Bystrice sa nakrátko zastavili v Kremnici, Hornej Štubni, Štubn. Tepliciach a v T. S. Martine stáli na niekoľko dní. Tak isto bolo i s ostatnými našimi zajatcami. Celou cestou nedali im skoro nič jesť. Stalo sa, že nejedli nič 2 – 3 dni, stáli na daždi celé noci a tu museli aj spať. Mnohé manželky snažily sa vymôcť svojich príbuzných, chodily pešo za nimi a nosily im jedenie. Márne však, nepodarilo sa im dostať ich domov. Zlé počasie – nepríjemné práce Nakoľko bola už pozdná jeseň a veľké lejáky neprestávaly, bolo všade plno blata a v Dol. Trnávke snáď najviac. Cesta od nás do Dol. Ždáne nebola ešte dokončená a násypy z hliny boly rozmäknuté až do základov a preto bolo možno ťažko prejsť. Mosty cez Hron, v Dol. Ždáni a vo Sv. Kríži boly vyhodené, takže autá, väčšinou vojenské, boly nútené prechádzať cez našu dedinu. Veľmi ľahko si môže každý domyslieť, čo očakávalo občanov; tiskať a vyťahovať autá z blata bolo na dennom poriadku. Niekedy Nemci naverbovali všetkých chlapov z dediny, ba i zápražný statok. Nemci u nás Nemecké vojská z vých. frontu ustupovaly a pred frontou sťahovaly i svoje záložné oddiely a motorizované jednotky. Dňa 18. novembra sa do našej dediny nasťahovaly prvé nemecké autá. Rušné VianoceBol Štedrý deň. Mali sme pokoj i večer tak prešiel a zdalo sa, že posvätné ticho Vianoc nenaruší ruka hroznej vojny. Maďarskí vojaci A predsa. Chystajúc sa utiereň, rozlietla sa zpráva, že idú k nám Maďari s vozmi. Rozkaz vyplnený Hoci tieto dni boly veľmi búrlivé, dolnotrnavský mládenci predsa nacvičovali divadelnú hru.
"Vrahyňa". Keď večer na Božie narodenie mali hlavnú skúšku, dobehli do dediny štyria nemeckí vojaci s rozkazom, že všetci gazdovia, čo majú kone, musia pozapriahať do vozov a ísť s nimi s muníciou. Každý mal nariadené vziať zo sebou jedenie pre seba a obrok pre kone na dva dni. Rozkaz musel byť splnený behom dvoch hodín. Divadelné predstavenieNa druhý deň, 26. decembra sa hrala vyše spomenutá hra. Na predstavení sa zúčatnili i maďarskí vojaci. Hra dopadla veľmi dobre, takže i tí, ktorí sa stavali oproti tomu, aby sa hralo, samí chválili. Úbohé koneMaďarskí vojaci odišli 27. decembra. Je pozoruhodné poukázať na úbohosť ich koní, lebo počnúc od našej dediny až o Handlovú, kam smerovali, im zdochlo z nich 5 kusov. Tieto údaje sú prevdivé, pretože mnohí, čo išli do Handlovej, ich skutočne videli pri hradskej. V Dolnej Trnávke |
Stanyk:-) 2006 | |
