Úvod
Roky 1918-35
Rok 1936
Rok 1937
Rok 1938
Rok 1939
Rok 1940
Rok 1941
Rok 1942
Rok 1943
Rok 1944
Rok 1945
Rok 1946
Rok 1947
Rok 1948
Rok 1949
Rok 1950
Rok 1951
Roky 1952-57
Rok 1958
Rok 1959
Rok 1960
Rok 1961
Rok 1962
Rok 1963
Rok 1964
Rok 1965
Rok 1966
Rok 1967
Rok 1968
Rok 1969
Rok 1970
Rok 1971
Rok 1972
Rok 1973
Rok 1974
História
Hlavná stránka


ROK 1963

Politické pomery

Rok 1963 sa vyznačoval s umiernenou medzinárodnou situáciou a to predovšetkým zásluhou Sovietskeho sväzu, ktorý vynakladá veľmi veľké úsilie o zachovanie svetového mieru. Táto situácia sa odrážala predovšetkým v spokojnom živote našich občanov. Ľudia začínajú veriť, že predsa len zvíťazí ľudský rozum a že atomové zbrane, ktoré doteraz viseli nad hlavami ľudstva ako Damoklov meč, predsa len nebudú používať na vykynoženie ľudstva.

Zima...zima

Zima, ktorá začala v novembri, keď na lovčiansku "hostinu" napadol prvý sneh a tento už natrvalo prikryl zem, trvala bez prestávky až do polovice marca tohto roku. Mrazy síce neprekročili -24 °C, ale nebolo dňa, žeby nebol celodenný mráz -10°C. Bola to dlhá a suchá zima. S mnohými občanmi bolo zle, lebo nemali čím kúriť. Nebolo ani uhlia ani dreva. Drevo je veľmi vzácne, po dvoroch je ho málo. Občania si ho kupujú v uhoľných skladoch a to len toľko, aby ho bolo na rozkúrenie do sporáka. Samým drevom sa nekúri vari ani v jednej domácnosti. Ľudia kúria poväčšine len uhlím a v mnohých rodinách si pochvaľujú pilinové pece. Vlastnú horu, ako to bolo kedysi, obec nemá a nieto ani možnosti nachystať si v hore dreva, preto je ho málo. K tomu uhoľné sklady predávajú (1 m3 po 120 Kčs) väčšinou len drevo mäkké - jedľové, osikové, a to tiež nekvalitné.

Aj uhlie je pomerne nekvalitné, prachové a málo výhrevné. Za najlepšie uhlie občania pokladajú handlovské, ale toho sa ujde len poniektorým rodinám.

Predĺžené zimné prázdniny polročné

Pod vplyvom dlhotrvajúcej a veľkej zimy boli predĺžené aj polročné prázdniny. Zvyčajne bývajú v prvý februárový týždeň a v tomto roku boli upravené na dobu od 20. januára do 11. februára. Škola teda osirela. No naproti tomu ožila ulica, vŕšky za dedinou. Tam bolo stále plno detí na sánkovačke alebo lyžovačke. Snehu bolo dosť, až 60 cm.

Že zima bola veľmi dlhá, dokazuje aj skutočnosť, že dňa 18. marca bol celodenný mráz - 5°C. Po járkoch bolo ešte plno snehu. A tak aj prvý jarný deň bol veľmi studený.

Počasie

Ako už bolo spomenuté, zima bola tuhá, potom sa oteplilo a bolo pekné počasie až do mája. V máji občas pršalo. Druhá polovica júna bola zase mokrejšia. Leto bolo teplné - júl, až do polovice augusta. Potom začalo pršať a pršalo celý mesiac, čo malo zlé následky na poľnohospodárske práce.

Práce na poli a úroda

Jarné práce sa pre dlhotrvajúcu zimu oddialili. Začali sa siatím a to 8. apríla. Pekná jarná pohoda umožnila posiať jariny do 17. apríla. Sadenie zemiakov bolo prevedené do konca apríla. Všetky jarné práce boli prevedené veľmi kvalitne a preto sa dala očakávať dobrá úroda.

Úroda krmovín bola priemerná. Ďateliny sa vysušili dobre. No nie už tak sená. Druhá polovica júna bola mokrejšia a preto veľa sena sa zviezlo do družstevného senníka nekvalitného.

Tento rok sa veľmi vydaril na úrodu obilovín, akú úrodu naši občania nepamätajú. Jednotlivé hektárové výnosy boli nasledovné:
pšenica .... 31 q/ha
jačmeň.......28 q/ha
raž .........36 q/ha !!!!!!
Táto úroda nebola dielom náhody, ale skutočnosti, že naši družstevníci pod vedením agronóma Ľudevíta Dekýša, č. 55, zeme dobre obrobili a pohnojili. Veľkú úlohu tu zohrala nitratácia, t.j. hnojenie ozimín vo viacerých dávkach, predovšetkým v predjarí na páper ozimín. Celkom sa namlátilo vyše 30 vagónov obilia, čo v našej Trnávke ešte nebolo.

Zelené kríže obilia

Úroda bola rekordná a podarilo sa ju z väčšej časti schrániť dobrú - nie však všetku. Do skončenia mlatby chýbali dva dni a všetko obilie by bolo bývalo v sýpke kvalitné. Prišli však dlhotrvajúce dažde a veľa krížov obilia na Hôrke a v Novine ostalo na poli. Po týždni začalo obilie vyrastať a tak všetky kríže sa zazelenali a pripomínali hŕby trávy. Takéhoto znehodnoteného, vyklíčeného obilia sa namlátili dva vagóny. Hneď po mlatbe ho družstevníci varili a skrmovali. Boli družstvá, kde takéhoto obilia ostalo na poli desiatky hektárov. Tak bolo v Trubíne, v Lovčici a v Lutile. Žiarski družstevníci nechali zasa pri hradskej zhniť slamu, zlisovanú pekne do bálov.

Plávajúce kopy mládze

Mládza sa tiež ukázala peknou, aj sa pekne vysušila. Keď ju mali družstevníci už odvážať, prišli dažde, veľa, veľa dažďa tak, že sa Hron rozvodnil a tak kopy mládze plávali po vode a zhnili tam. Len niekoľko vozov dobrej mládze sa dostalo do senníka družstevníkov.

Zhnité zemiaky

Nielen mládza, ale aj úroda zemiakov vyšla nazmar. Boli zasadené na hone Lešť a horná časť Stráňov. Boli skutočne pekné. No družstevníci z nich zobrali ak 1/3, ostatné boli pre dlhotrvajúce dažde zhnité. Zem bola presiaknutá vodou, medzi riadkami stála voda. Nebolo mysliteľné ich vyorávať. Z patronátneho závodu SNP v Žiari prišlo veľa brigádnikov a títo ich vykopávali vidlami. Takto vykopané zemiaky boli samé blato a veľa z nich potom v komorách pohnilo.

Hospodárenie JRD

Dolnotrnavskí družstevníci pod vedením predsedu Štefana Kúšika nehospodária zle. Dôkazom toho je vždy dodržaná plánovaná hodnota pracovnej jednotky. Tak tomu bolo aj 17. februára, kedy sa konala výročná schôdza JRD spojená s doplatkami za hospodársky rok 1962. Plánovaná hodnota PJ bola 18 Kčs, zálohove sa vyplácalo na pracovnú jednotku 10 Kčs a na doplatkoch dostávali 15,30 Kčs. Hodnota pracovnej jednotky teda bola z 18 Kčs prekročená a stanovená na 25,30 Kčs, čo je veľkým úspechom družstva. Táto hodnota bola zabezpečená predovšetkým z príjmov rastlinnej výroby. Živočíšna výroba sa na tejto hodnote podieľala len vo veľmi malej miere. Zatiaľ je na našom JRD taká prax, že jedno vajíčko a jeden liter mlieka nás stojí viacej vo výrobných nákladoch než zaň dostávame. Kilogram mäsa vyprodukuje JRD približne za tú hodnotu ako ho predáva. Jedna krava nadojila 1500 - 1600 l mlieka, denný prírastok u výkrmových ošípaných bol 23 dkg, priemerná ročná znáška nosnice činila 60 kusov vajec; priemerný ročný odstav prasiec od prasnice činil 6 kusov. Toto je veľmi smutná bilancia živočíšnej výroby JRD v Dolnej Trnávke a preto sa družstevníci právom dovolávajú nápravy, čím by sa výsledky JRD v hospodárení a tedy aj vo finančnom efekte stali prenikavejšími.

Šport

Pre rok 1963 bol ešte v decembri minulého roku zvolený nový výbor telovýchovnej jednoty a to v nasledovnom zložení:
Jozef Kysel - predseda,
Jozef Kružic - tajomník,
Alojz Dovec - hospodár,
Pavel Fedor - vedúci futbalového oddielu.
V tomto roku boli v našej jednote činné dva oddiely: stolnotenisový a futbalový . Oddiel stolnotenisový si počínal veľmi dobre a to v rámci krajskej súťaže. Horšie to bolo s oddielom futbalovým. Z jesenného kola do jarného sme prezimovali len so siedmimi bodmi a to na predposlednom mieste; na tomto mieste sme aj tabuľku II. triedy okresu skončili. Podobne aj v jesennom kole 1963 sme mali málo šťastia; získali sme 8 bodov. Aké sú príčiny našich neúspechov? Predovšetkým náš neúspech je dôsledkom prežívania generačného problému v našom mužstve: starí hráči nám odchádzajú a na ich miesto nemá kto nastúpiť a keď, tak hráči slabších kvalít.

Výstavba šatní

V tomto roku sme započali s výstavbou šatní. Okres pre tento cieľ pridelil pre Dolnú Trnávke 25000 Kčs. Základy boli vykopané a zabetónované v máji, múry boli vymurované v jeseň a tak isto strecha. Z ostatnými prácami sa bude pokračovať v budúcom roku.

Kultúrny život

Kultúrny život občanov je v dnešnej dobe iný ako tomu bývalo kedysi, aj keď v obci do roku 1949 nebolo elektriny ani rádia a ani v blízkom okolí nebola daná možnosť pre rozvoj kultúrneho života. Vtedy pre kultúrne vyžitie slúžili 1 - 2 divadlá do roka. V roku 1963 sa odohralo v novembri tiež len jedno divadlo "Pozdná láska" od Ostrovského. Prečo tak málo? Preto, lebo nemá kto hrávať. Mládež, súca na hranie, pracuje poväčšine na nočné smeny a za takýchto okolností je veľmi ťažké uskutočňovať divadelné skúšky. Na druhej strane dolnotrnavskí občania sa radšej pozerajú na programy v televízii. Mladší občania zájdu si občas na kultúrne podujatia do Žiaru nad Hronom, kde majú možnosť vidieť i pekné filmy i vystúpenia rôznych profesionálnych súborov. JRD urobili zo svojimi členmi spoločný zájazd autobudom do Žiaru nad Hronom na film "Jánošík", kde bola premiéra tohto filmu. - Okrem uvedeného divadlo bola v marci prevedená veľmi pekná oslava MDŽ ( medzinárodného dňa žien) spojená s kultúrnym programom žiakov tunajšej školy.

Džezový súbor

Na Silvestra sa nám po prvý krát predstavil náš "džezový" súbor vo veľmi vtipne pripravenej estráde. V hudobnom tanečnom orchestri účinkovali: Jozef Dekýš 55- vedúci, Alojz Dovec, Milan Dekýš, Bohuš Tesák, Milan Dodok a Jozef Hraník zo Žiaru nad Hronom. Chlapci poctivo cvičievali a ich debut sa preto vydaril.- Osobitne treba spomenúť konferenciéra estrády Jozefa Kružica, ktorý sa uviedol mimoriadne dobre.

Hudobný krúžok

Už druhý rok u nás aktívne pracuje pri Osvetovej besede hudobný krúžok a to pod vedením Jána Bročku zo Žiaru nad Hronom, ktorý v ňom vyučuje na viacero hudobných nástrojov. Tento krúžok začalo ešte v minulom roku s veľkým elánom navštevovať 20 detí. No po roku sa počet detí zmenšil na 10 - 12. Ostali len tí, ktorí vytrvale cvičili. Veľmi nádejnými hudobníkmi sa v súčasnej dobe ukazujú bratia Tomášoví.

Škola

Ku starej školskej budove bola pristavená predsieň s drevárňou. V jesennom období z izby riaditeľského bytu bola zriadená trieda. Zariadenie do tejto triedy bolo privezené zo Žiaru nad Hronom a Hronskej Dúbravy. Takto žiaci sa nemusia učiť striedavo. Z druhej izby bytu bol zriadený kabinet. Žiaci sa v škole prezúvajú a tak je v triedach príkladná čistota. Na škole vyučuje Ladislav Dekýš s manželkou. Pri vyučovaní dosahujú dobré výsledky.

Škola v prírode

Od 7. mája do 31. mája boli všetci žiaci našej školy v škole v prírode a to v Tatranskej Lomnici v Rekreačnom stredisku školskej mládeže Janka Jesenského. Je to veľmi pekné prostredie a žiaci sa tam mali dobre. Po každej stránke im tam bola venovaná veľká starostlivosť. Okrem učiteľov z našej školy tam s nimi ako vychovávateľky boli 3 ženy : Mária Fedorová, Mária Dovcová a Rozália Tesáková.

Rekultivácia

V jesennom období bola prevedená rekultivácia pasienok na Prostredňom vrchu nad domami Tobiáša Dovca, Gejzu Dekýša, Ondreja Kysela, Kalmana Tomáša a Štefana Dekýša. Na týchto miestach boli samé výmoly, malinčie, jelše, kroviny - len pasienka žiadna. Rekultiváciou sa získal pekný kus pôdy. Podobne bola prevedená rekultivácia aj na miestach severozápadne od strediska JRD.

Do nových domov

Do novopostavených domov sa nasťahovali občania: Ladislav Dekýš , Peter Dekýš 58 a Ľudevít Tesák č. 48.

Dôležitý historický dokument

Riaditeľ školy Ladislav Dekýš za pomoci predsedu MNV Ľudevíta Bošku objavil veľmi významnú starú knihu zápisníc, pravdepodobne obuvníckeho cechu. Prvá zápisnica je z roku 1869. Medzi menami majstrov sú aj dve mená z Dolnej Trnávky a to: Boška Ondrej a Boška Štefan. Celkom sú tu napísané štyri zápisnice. Potom sa uvedená kniha dostala do rodiny Boškovcov č. 35, pozdola školy a tu slúžila pre rôzne rodinné záznamy. Je tu i jeden záznam celoobecného rázu z roku 1873 a je to zoznam obyvateľov - hláv rodín obce, kde je zaznamenaný príspevok na "rechtorský plat". Tento záznam nám osvetľuje skutočnosť, prečo dnešné domy majú iné názvy než v nich býva majiteľ. Podľa tohoto dokumentu vieme, že dnešné meno domu má názov po jeho obyvateľovi spred 100 rokov.

Celý záznam písaný nemeckým švabachom je tento:
Kniška Narechtorski plat
1 Kružic Gozef
1 Kružic Ondreg
1 Kružic Mišo
2 Magula Gano
2 Magula Ondreg
3 Tesák Duro
4 Tesák
5 Tesák Goze
6 Tesák Gano
7 Dekýš Mišo Dodka
8 Kúšik Ondreg
8 Hičik Magulege
10 Pekerege Tomáš
11 Širicege vdova
12 Gazdík Mišo
12 Gazdík vdova
13 Kúšik Gano
14 Ganovski Gozef
15 Lupták Gano
16 Galo Duro
18 Boška Ondreg
20 Košta Gano
21 Škringar Lavrinc
21 Baláž Gozef Šovčíkege
22 Dekýš Ondreg
22 Dekýš Beta
23 Kúšik Duro
24 Gastrab Ondreg
25 Magerski Štefan
25 Gozef
25 Magerski Gano
26 Bernat Mišo
27 Kisel Gano
27 Kisel Mišo
g = treba čítať ako j

V Dolnej Trnávke 31.12.1963
Ladislav Dekýš - kronikár



Stanyk:-) 2006