| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | Rok 1936I. Pomery hospodárskePočiatky Nový rok 1936 zavítal tohto roku do našeho kraja zvláštnym spôsobom. V iných rokoch označujú jeho príchod prudké fujavice alebo aspoň ostrý "severák", tohto roku ohlásil sa až veľmi miernym spôsobom. Príjemné teplo na Nový rok vyvábilo von mnoho ľudí, ktorí len v ľahkom odeve nebadali zimné obdobie.
Prvé prácePrvé práce na poli tohto roku boly zahájené 12. marca sejbou ďateliny. Už 19. marca ženy bosé nosily na "prísady" hnoj a upravovaly záhony. Jarná sejba na poli sa v celku odbavovala od 20. marca do 9. apríla. Pri sejbe sa užívalo zväčša siacich strojov. Stav siatby Ale osivu sa v zemi valne nedarilo! Májové prívaly vôd vzklíčené osivo ubily a odniesly do Hrona. Ľudia znovu a znovu osievali a najviac vysadzovali zemiaky, vylievali z polí nashromáždenú vodu, aby im všetko nevyhynulo.
SenoNielen na poli, ale aj na lukách pri Hrone nechala voda svoje stopy. Rozvodnený Hron naniesol množstvo nánosu, ktorý trávu zničil. Ľudia trávu kosili a buď usušenú na lúke zapálili, alebo niektorí odniesli domov pod dobytok. OvocieKvitnúce stromy maly dobrý základ, ale sľúbenú úrodu po vlaňajšej katastrofálnej neúrode nevydaly. Ovocie bolo po väčšine škôdcami nakazené. ŽatvaNásledkom nepriaznivých podmienok pri vývine osiva prejavil sa aj nebývalý stav pri žatve. Čo nezničila voda, zničil "ľadovec" (krúpy), takže roľníci medzi úrodu na poli v najväčšomprocente zahŕňali iba slamu, lebo zrna v klasoch bolo poskrovnu. ÚrodaStav úrody na 1 holde pozemku bol asi tento:
Boly aj prípady, že na jednom holde pri horeuvedenom množstve osiva sa najmenej urodilo na pr. Len 85 kg žita, 1.5q pšenice, 3.5q zemiakov. Mlátenie sa vykonalo hneď po žatve mláťacou garniturou (motor naftový), čo vykonal pán Ján Boška č. 33 a Jozef Truben, č. 18.
II. Zmeny v majetkuHradskáStará bolesť ohľadom vybudovania hradskej cez tunajšiu obec ožila medzi občanmi toho roku znovu, zvlášte, keď sa v dedine objavil geometer s pomocníkmi, ktorý od 16. febr. Do 21. febr. vykonal vymerávanie priestoru, ktorým budúca hradská má viesť. Nové stavby Z nových stavieb vznikol dom p. Františka Tesáka, č. 46, ktorý na mieste starého obydlia vystaval si nový dom odpovedajúci hygienickým požiadavkom, ktoré miestna obec ľudu môže dať.
Maľba kostola Keď si občania v roku 1928 postavili nový kostol, sľubovali si, že za 10 rokov dozaista sa im podarí ho aj maľbou vyzdobiť. A 10 rokov ešte neuplynulo a úmyseľ tento bol vykonaný v troch týždňoch mesiaca apríla t. r.
Úhrada Výdavky boly uhradené väčšinou z milodarov tunajších občanov, ktorí dobrovoľne dovedna složili z vlastných prostriedkouv obnos 4.335 Kč z kostolných peniazí. Jednotlivé rodiny darovaly až 200 Kč – 400 Kč. Ku výzdobe chrámu prispel aj miestny "Ružencový spolok", ktorého členovia zakúpili "ružencovú" zástavu za obnos 1168 Kč a Joz. Šoukal, spr. - uč., ktorý na hlavný oltár dal zhotoviť antipedium v obnose 583.75 Kč.
Nemovitosti Po zomrelej 64 ročnej Marii Magulovej odkúpil Michal Dekýš č. 31 dom č. 5 za obnos 8000 Kč aj s nemovitosťou vo výmere 1.5 holda. Kúpna smluva bola utvorená dňa 4. marca 1937 v obnose spolu 11.000 Kč.
III: Pomery živelnéRozvodnený HronOkrem škôd na úrode následkom dážďov nebolo iného väčšieho prípadu nešťastia alebo pod. Nepretržitý dážď zapríčinil niekoľkonásobné vyliatie Hrona z brehov. Prvý raz sa rieka Hron vyliala 26. februára, ale bez väčších škôd. Za to v krátkej dobe dňa 8. marca následkom dážďov vyliata voda zaplavila lúky pri Hrone až takmer k ceste vedúcej z dediny do Dolnej Ždáne na hranici chotárov. Dravá vodaVtedy rozvodnil sa aj trnávsky potôčik a zle ohrožoval prístavby u mlýna, ktorý mal od Štefana Šándora vyárendovaný Ján Žiak, mlynár. Tento v posledenom okamihu v noci zachránil z chlieva všetky prasce, lebo voda mala chliev už podobratý, ktorý zakrátko sa rozpadnul a vyslal svoje čiastočky po vode do sveta -! Škody v chotáreNajviac voda narobila škody pri ďalšom rozvodnení Hrona dňa 21. mája a 24. mája, kedy bujnú trávu na lukách znečistila nánosom bahna a štŕku. Vtedy aj trnavský potôčik sa druhý raz rozbesnil a pri pravom brehu za dedinou zničil ľuďom všetky pečlive upravené políčka a na nich práve vzklúčenú úrodu. Kam len voda sa mohla dostať, všetko alebo zaniesla bahnom, alebo vybrala hlboké "járky". U "božích múk" pri ceste k Lovči vybrala na "odstredkoch" v kolmom smere "járok" až 75 cm hlboký! BúrkyČo neubila voda, to zničily krúpy, ktoré pri veľkej búrke s prietržou mračien s vodou sypaly sa na dozrávajúce klasy dňa 18. júla o 15.30 hodine. IV. Obyvatelia Začiatkom roku 1936 žilo v Dolnej Trnávke spolu 286 obyvateľov. Z celkového počtu bolo 142 ľudí pohlavia mužského a 144 ženského.
Úmrtie Niektorí tunajší občania vykonali aj ostatnú cestu životnú, na ktorej ich všichni pozostalí s pietou doprevadili. 28. marca zomrel Juraj Kúšik č. 39, ktorý dosihnul požehnaného veku 87 rokov. V dobe pred žatvou dotrpela životnú púť neduhom postižená Maria Magulová 64 roč., bývajúci opustená v domku č. 5.
Narodenie Zriednuté rady žijúcich doplnili zasa noví svetoobčania, ktorí v tomto roku dosiahnuli čísla 5. Sobáše.Sobášov v tomto roku v dedine nebolo; mladých nijako nevábil manželský prístav. Koncom roku žilo v dedine 287 obyvatelov. Z toho 145 mužov a 142 žien. V. Život vnútornýDenný život občanov v letných mesiacoch bol zväčša vyplnený prácou, ktorá najčastejšie trvá od svitu do mrku, len tu a tam býva denný obyčajný beh života zpestrený mimoriadnou událosťou. OdvodDňa 22. apríla dostavili sa tunajší branci pred odvodnú komisiu do S. Kríža, kde sa rozhodovalo o ich telesnej zdatnosti. A dobre obstáli! Z troch dostavivších sa boli odvedení dvaja: Štefan Kysel, č. 22 a Emil Dekýš, č. 13. Títo vystriedali dvoch vyslúžilcov, ktorí sa po dvojročnom výcviku vrátili zasa do rodnej dediny. Boli to Augustin Tesák č. 9 a Ľudevít Keníž, č. 35 na ktorých, nie síce tak ako na jiných – ale preca vojanská služba zanechala svoje stopy – prezradzujúc sa prvým záchvevom mužnosti. V prítomnej dobe aj v našej dedine začína tiež vojanský dorast čiastočne chápať vážnejšie potrebu učiniť zadosť občianskej povinnosti a zanecháva predstav prežitých z minulosti, kedy sa myslievalo, že sa chodí k odvodu len preto, aby sa mohlo do sýtosti vyhulákať a v krčme do nemoty opiť!! Denné práceV zimných mesiacoch muži okrem drobnej domácej práce pripravovali náčinie na leto, ženy a dievčence po páračkách oddávali sa pradeniu, aby na sklonku zimy vo februárových dňoch mohly si na primitívnom tkáčskom prístroji "krasne" čo najviac utkať plátna. VI. OsvetaOsvetová a verejná činnosť bola v mieste sprevádzaná za vedenia p. Joz. Šoukala, spr- učiteľa iba v zimných miestach, kedy najviac mládeže sa zdržiavalo pod rodnou strechou. Divadlá. V súčasnej dobe, kedy školská mládež dňa 26. decembra 1935 nacvičila divadlo "Krkonošova medicína", nacvičila dospelá mládež divadelnú hru "Márnotratný syn" od J. Hollého s veselohrou "Voľby", ktorú odohrala v miestnosti školy dňa 6.januára 1936. Čistý výťažok 120Kč bol rozdelený z časti ako príspevok na maľbu kostola a z časti na zakúpenie nového javiska.
Slávnosti. 26.apríla 1936 zúčastnili sa všetci občania "Stromkovej slávnosti"- doteraz nezvyklej, ktorú s vhodným programom usporiadala správa tun. Školy. V prednáške spr-uč. Joz. Šoukal zdôrazňoval význam ovocníctva so zvláštnym zreteľom k miestnym pomerom.
Prednášky. Prednáškovú činnosť behom roku sprevádzal Joz.Šoukal, spr-uč. Jednotlivé prednášky pre všetkých občanov boly konané v školskej miestnosti alebo zvlášť pre hasičov v obecnom dome.
28.október 28.októbra 1936 pri poriadanej školskej slávnosti sledovali občania v prednáške "Po cestách našej slobody čsl. dejinami" stáročný zápas našeho národa o slobodu.
C.P.OV mesiacoch augusta a septembri bola v obci zriadená CPO (civilná protiletecká obrana), ktorej velel Jemrich Dekýš, č.32. Jednotlivé skupiny v dňoch augustových vykonali v ramci celej organizácie cvičné poplachy a cvičenia s osvedčením. Toto opatrenie sa stretlo s dostatočným pochopením. Sbierky. Občianstvo podľa svojich možností prispievalo peňažnými darmi na miestne podnikanie, ale aj na verejné sbierky, ktoré poriadala zpravidla správa školy.
Sebavzdelávanie.Sebavzdelávanie občania- žial- len v malom merítku a to len niektorí- čerpali z kníh obecnej knižnice, ktorá bola umiestnená v školskej miestnosti. Začiatkom roku bolo 137 kníh, prirástlo 15 kníh. Koncom roku vykazoval inventár 152 čísel. Knihovníkom bol Joz. Šoukal- spr-uč. Pôžičávalo sa zdarma vždy v nedeľu od 14. do 15. hod. Čitateľov bolo 28, pôžičiek 96. 6 časopisov bolo najviac odoberaných obsahu náboženského. Novín sa odoberalo pomerne málo. "Slovák týždenník" odoberalo 7 roľníkov, "Slovenský Týždenník" 5 roľníkov, "Slovenská pravda" 1 roľník. VII. Pomery sociálne.Na základe neutešeného stavu tohtoročnej úrody bolo treba už od jari zahájiť šetrenie všetkým, čo výživu mohlo poskytnúť, lebo nebola nádej, že bude chlebíka nadostač. ZárobkyPreto už od jari odchádzali mladí ľudia na zemnedelské sezoné práce na "Dolňáke". Tohto roku ich bolo viac ako inokedy. Spolu bolo za prácou vo "svete" 53 osob. Za celé leto zarobil 1 pár len 4, 5 – 6q pšenice alebo žita bez peňažitej odmeny. Inokedy si zarobil pár 7 – 9q zrna, ba až 11 – 12q žita. PľtníctvoV jarných mesiacoch sa podarilo niektorým občanom zarobiť aj na pľtníctve. "Šikovali" drevo od Brezna n/Hr. Až do Želiezoviec za 12 Kč za jeden m3. PodporyNemajetní a nezamestnaní občania obdržali za nahodilé práce podporu v podobe poukázok k nákupu potrvín za 10 Kč za jednu poukázku, čerpanú z prameňov ministerstva socialnej pečlivosti. Podporovaných bol 10 osob, pokázok bolo pre tunajšiu obec udelených v 32 prípadoch, spolu 235 kusov za 2350 Kč. Živnosti V tomto roku v mesiaci decembri složil živnost obchodník Ján Magula, č. 36, lebo obrat mal menší ako vyžadoval náklad daňový. Ostal iba na prekupovaní hospodárskych živočišných výrobkoch, ktoré raz alebo aj dva razy vozieva týždenne do Prahy.
VIII. Zdravotníctvo Roku 1936 nevyskytnul sa prípad vážnejšieho onemocnenia, okrem bežných onemocnení v prechodnom ročnom období.
IX. Peňažné hospodárstvoPodmienkyEvolučnú tentenciu smerujúcu k racionálnejšiemu riešeniu miestnych vecí je tohto roku väčším tempom badať aj u výkonných obecných orgánov v prvom rade členov obec. Zástupiteľstva a bvolo by intenzívnejšie, keď by mladšia generácia nemusila v prvom rade odstráňovať množstvo zastaralých predsudkov a tak si pôdu pozvolna pripravovať. Obecné zástupiteľstvo Členovia obecného zastupiteľstva, jestvujúceho v tejto sostave už od 15. decembra 1931 sú títo:
Urbarníci Urbársku spoločnosť viedol už od roku 1930 predseda Michal Magula, č. 48.
X. CenyJediným zdrojom drobných príjmov bol výťažok z odpredaja drobných hospodárskych výrobkov, ktorých cena sa prejavovala asi takto:
Behom roku domáce výrobky menily cenu podľa okolností a to:
XI. Povetrnosť.V Pohroní v posledných rokoch viac a viac sa opakovala nepravidelnosť poveternostnej priznivosti, ktorá tohto roku v Dolnej Trnávke bola veľmi markantná. Začiatkom rokuHneď Nový rok vyznačil sa teplým odpoludním, kedy rtuť vystúpila až na +12 °C. Najväčší mráz Zakrátko náhle ochladnutie hnalo rtuť pod nulu a chladno ju stlačilo dňa 22. februára až na -11 °C, kedy bol vôbec v tomto roku najväčší mráz.
Jarná teplotaVoda behom dvoch dní klesla a slnko poklusom vysúšalo zem a zohrievalo ju tak, že ženy 19. a 20. marca chodily na úpravu priesadišťa bosé. Bolo 20. marca o 13. hodine na slnku +26 °C, v tieni +11 °C. Marné nádeje Pohoda pre jarnú sejbu trvala až do 16. apríla, kedy na vzrastené osivo prišla dážďová pohroma, ktorá trvala až do konca mája. Dážď sa lial z oblakov neprestajne, miestne búrky vydávaly občasné prietrže mračien, ktoré ubíjaly jarný život v prírode novými záplavami. S novými obavami očakávali roľníci čo prinesie zajtrajšok, keď sa objavovaly na rannej oblohe nové zory veštiace nové dážde. Márne čakali zore večerné, ktoré – podľa skúsenosti najstarších roľníkov – prinášajú vietor, ktorý by olovené mraky rozohnal.
BúrkaTieto horúčavy zapríčinily dňa 18. júla o 15,30 hod. Po poľudní prudkú búrku, ktorá priniesla aj "ľadovec" (krúpy), ktoré nestejnomerne obilie najmenej 1/3 zničily. Jasenný mráz Jasenné mesiace sa už lepšie vydarily.
Pomery ľudopisnéĽudové zvyky pozvolna miznú vlivom nezvyklého názoru lovčianských farárov a preto sa v prítomnosti nezachovaly ako doklad svojráznosti občianstva. Oblievačka Zachovala sa oblievačka o Veľkej noci, ale hrubšieho zrna za použitia putne alebo pod. S čerstvou studničnou vodou, čo nebolo dievčinám práve veľmi priaznivé a preto o veľkonočnom pondelku po obede z domu vôbec nevychádzaly.
ZábavyZábavy (asi 3 do roka) vez vstupného riadného si usporiadala mládež v obecnom dome – izbe 5.5 m dlhé a 5 m široké. Režia bývala vždy uhradená "složením sa" mládencov po 2 – 8 – 12 Kč, podľa toho, či "hral" Miško Meszároš z Dolnej Ždáne na harmoniku alebo cigán "Ondriš" z Hliníka n/Hron. "Zábavy" bývaly obyčajne v robotný deň!!! Štedrý večerNa Štedrý deň tohto roku vzlášť odrastlá mládež prejavovala "slávnostnú" náladu štedrovečernú strielaním "klúčmi" a radosť z množstva vianočných buchiet, ktorých gazdinky napiekly rôznych druhov, z ktorých ako národné najmä boly rožky s makom, "guľaté" (okrúhle) "tvarohovníky" a hranaté "lekvárníky". Pekný vinš Všeobecne, najmä medzi mládežou sa udržiava štedrovečerný "vinš", ktorý po dobu vianočnú mládež opakuje, keď cez deň vkročí co cudzieho obydlia, k súsedom a pod.
XIII. Život nábož.Náboženské offícia občanov podľa ustáleného zvyku sú vykonávané do dôsledku vo farnom chráme v Lovči; v tunajšom kostole sú kňazom odbavované bohoslužby každú stredu a druhú nedeľu v mesiaci. Májová Iné pobožnosti vybavujú si ľudia sami. Sú to najviac "litánie", pôstne večerné pobožnosti, trvajúce cez veľký pôst rk. Vyznania, večerné pobožnosti "májové" a "októbrové", pobožnosti "rarátne" rano a o Dušičkách na hrobitove, pri ktorých všetkých vždy účinkujú speváci a ako vedúci nielen pri pobožnostiach horeuvedených, ale aj pri pohraboch, sobášoch a pod. Najmä títo občania: Jozef Boška, č. 29, František Tesák, č. 46, Jozef Dekýš, č. 41 s početným dorastom.
XIV. Vzťah k dejinným událostiamV prvých mesiacoch roku nedôverivosť v žiadateľný svetový pokoj a mier, ktorá následkom čítania novinových zpráv o svetovej situácii ako akcie italské v Habeši, "prekvapenia" Nemcov, vzniklá občianská vojna vo Španielsku, roztrpčovala mysel občanov – dobre ešte, že nadarmo – ale presvedčenie, že kormidlo našeho štátu riadi osvedčený vôdca v osobe prezidenta republiky Dr. Eduarda Beneša vo spolupráci predsedu vlády Dr. Milana Hodžu uspokojilo mysel občanov a utvrdilo nestratenú vieru v našu národnú budúcnosť na pevných základoch mieru. XV. Iné událostiÚmrtie kňaza Marne ľudia čakali ráno v kostole na príchod pána farára k bohoslužbám; keď ho išiel kostolník volať, bol ešte na loži vedľa rozsvietenej sviečky – pri ktorej v noci si dával obklad na hlavu – mŕtvy.
XVI. Na konci roku … Život obce vo všetkých jeho složkách možno úhrne charakterizovať ako objavujúc sa prvé počiatky k vytvoreniu snahy položenia sľubných základov a začiatkov k dalšiemu úsiliu, -(teda stanovisko dosť skromné)- ktoré by bolo treba v budúcnosti rozvinúť v agilnejší schopnosť v celej svojej šírke nielen u starších, ale v prvom rade u mládeže, ktorá síce v posledných decembrových dňoch je ovládaná vlnou vytvoriť hociakú duš. prácu v spolkovom duchu – sdruženiu mládeže, ale stále sa topí v neľubosti k duš. práci a lebedeniu duš. pohodlnosti bez osvojenia si smyslu vážnej duševnej práce, ktorá od mnohých starších – ako dedictvo mladšej generácii – je odkazovaná.
V Dolnej Trnávke dňa 31. dec. 1936 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stanyk:-) 2006 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
