Rok 1938

Pomery hospodárske.

Po "vydarenej" zime zahájily ženy jarné práce na "priesadišti" za cintorínom už 20.marca, t.j. už mohly hnoj donášať úplne bosé, lebo prebudená zem po priaznivom odpočinku počala dýchať teplým dychom života - - -!

Hneď 22.marca zaleskly sa prvé plúhy v donotrnavskom chotári a jarná sejba pri krásnom počasí bola zavčasu dokončená. I kosenia sena, ktoré sa začalo 20.júna vykonalo sa pri peknom počasí. Je badateľné, že roľníci si "pohodu" prichvalovali, najmä, keď sa ukazovala sľubná žatva, ktorá započala 7.júla a úrodou 75-80kg z jedného "krížika" dostatočne gazdu uspokojila.

Rok 1938 priniesol aj prvé realizovanie myšlienky tun. spr-uč. J. Šoukala o založenie ovocinárstva tým, že spolok urbariaristov a obec zakúpili ovoc. stromov a vysádzali alej od kostola k Hronu a návršie nad cintorínom. Pre horeuvedených i súkromníkov bolo kúpené spolu 250 ovocných stromov.

V jarných mesiacoch predala Mária Kenížová Jánu Magulovi za 1500K a poľa v nepatrnej výmere Joz. Boškovi a odsťahovala sa do Dolnej Ždáne.

Ondrej Magula kúpil majetok i so staviskom od Doroty Galovej a v dôsledku zmenených vnútorných pomerov nasledkom mobilizácie vrátil sa koncom septembra Michal Magula č.48 z Mikuly na bývalé bydlisko.

Tohoročný stav vody v Hrone bol úplne normálny. Prvý rok v poslednej desiatke rokov nebol vôbec rozvodnený. I hrmovice tohoročné prešly kľudne. Väčšia búrka bola len jedna dňa 14.júla, pri ktorej udrel blesk do hromosvodu tun. kostola bez žiadnych následkov.

Nasledkom horeuvedených zmien majetkových pribudlo do obce 5 osob a ubudlo 4 osoby. Počet narodených ukazuje číslo 7, zomrelých 2. Narodili sa: Ľudevít Kemiáč (Emília a Ľ. Kemiáč), Jozef Kružic (Mária a Joz. Kružic), Ľudmila Škriniarová (Štefan a Emília Škriniarovie), Mária Dekýš (Ján a Mária Dekýš), Milan Dodok (Ľudmila a Ján Dodok), Olina Dekýšová (Imrich a Katarina Dekýšovie), Jozef Kúšik (Jozef a Mária Kúšik)

Dňa 29.apríla 1938 zomrel Ján Boška (69.roč) a dňa … 1938 Ján Tesák, 69.roč. Koncom roku 1938 bolo sčítanie ľudu. V obci je 48 domových čísiel, 63 rodín a 283 obyv. v obci žijúcich. Z toho ….. mužov a ….. žien.

Rok 1938 prišiel celý vo znamení rozporov o chystanej výstavbe Kultúrneho domu, ale ani tento rok vec nevyriešil. I kamenia na úpravu dediny a cesty bolo odkázané k ďalšiemu čakaniu na hŕbach nielen v dôsledku nedostatku finančných prameňov, ale aj v dôsledku nejednoty myšlienok pri riešení zvelebenia rodnej obce.

… mája boly vykonané obecné voľby. Bola podaná jediná kandidátka Hlinkovej ľud. strany a bolo zvolené toto obecné zastupiteľstvo: Štefan Tesák, J. Kováč, Št. Majerský, Ondrej Magula, Ján Magula, Ján Dekýš, Št. Dekýš, Joz. Kružic, Joz. Škriniar, Boška J., Boška Štefan a František Tesák. K jarným odvodom dňa ….. dostavilo sa 9 brancov, z ktorých boli odvedení títo branci:
Ján Majerský, Štefan Boška, Jozef Magula, Jozef Dekýš a Ľud. Tesák. V Banskej Bystrici bol odvedený Jozef Dekýš, štud. VIII. Rg.

6.marca uskutočnil Dobrovoľný hasičský sbor zapálenie vatry na kopci nad cintorínom a po tomto aktu zišlo sa i občianstvo s hasič. sborom v triede tun. školy, kde prekhovoril spr. uč. J. Šoukal. Tento i 27. marca prehovoril k občanom na téma "Význam výberu ovocných stromov a ich sadenie."

… dec. bola v triede tun. školy usporiadaný spr- uč. J. Šoukalom posluchový večer z bratislavského rozhlasu, pred ktorým horeuvedený prehovoril o význame zajtrajšej voľby do prvého snemu Slovenskej krajiny. Radio k posluchu požičal horespomenutý správca- učiteľ.

Mládež schádzala sa v miestonosti obec. domu ako organizovaná skupina Sdruženia kostol. mládeže, kde snažila sa občas venovať sa vzdelaniu svojho ducha. V jasenných mesiacoch bola zorganizovaná Hlinkova garda ako čásť strážcov národa, ktorá čítala 44 členov.

Z popudu spr- uč. J. Šoukala bola zakúpené nové moderné javisko v cene ….. K, na ktorý obnos prispela čiastkou i obec a urbársky spolok po 230Kčs.

V obecnej knižnici pribudlo behom roku kníh, ktoré si v zimných mesiacoch čitatelia požičávali. Koncom roku má knižnica … čísel. Počet pôžičiek bolo … vypožičaných kníh bolo … Bolo by potreba sa po stránke finančnej viacej knižnice venovať, ale podľa mienky obecných činiteľov je to v dohladnej dobe nemožné, lebo obec je v neutešených finančných pomeroch.

V sezone roľníckych prác odchádzalo tohto roku menej ľudí na "roboty" do jižnejší části Slovenskej krajiny. Väčšina robotníkov chodilo na "robotu" pri stavbe drahy Banská Bystrica- Harmanec, kde boli zamestnaní cez celé leto. Z tohto dôvodu bolo v mieste cez leto nedostatok pracovných sil na poli. Pltníctvo toho roku vôbec sa nesprevádzalo. Po priaznivých jarných a letných mesiacoch v auguste dostavilo sa aj upriaznivé počasie. V dobe kosenia mládze hatily roľníkom prácu neprestajné dážde, ktoré trvaly od 17.aug do 4.sept.

Zimné mesiace v roku 1938 priniesly nadostač snahu a s ním aj tuhý mráz- najväčší 5.-7.jan. 1938 minus 8°C- ukázaly ľuďom po niekoľkoročnej prestávke opäť tuhú zimu.

Najväčšie teploty v letných mesiacoch sa dostavily v dobe od 10.-18.júla, kedy 16.júla 1938 bola najväčšia teplota plus 26°C!

Obecné voľby v mesiaci máji boly aj v našej obci vykonané v duchu myšlienky národnej slobody a jednoty ducha všetkých šudí. Už od mája bolo badať vliv nasledkov pochybnej politiky vládnych činiteľov mladej Republiky. Táto chcúc zachrániť "čo by sa dalo" spôsobila vyhlásenie 21.mája čiastočnú mobilizáciu. Vtedy narukovali aj z našej obce. 10.júna, po čiastočnom likvidovaní medzinárodných pomerov, sa vrátili domov.

V jasenných mesiacoch v dobe realizovania snáh Nemeckej ríše o zabraní sudetského územia narukovalo z našej obce pri vyhlásení mobilizácie dňa 24. sept. spolu 25 záložníkov.

Zpráva o mobilizácii rozšírila sa v obci z rozhlasu, ktorú publikovala medzi ľudom rodina miestneho učiteľa, ktorý ako záložný poručík už vyše 2 týždňov po telegrafickom povolaní konal voj. službu.

Vyhláška o mobilizácii sa objavila v obci dňa 24.sept. 1938 o 8.hod. Úzkosť, strach a neistota napĺňala srdia všetkých ľudí. Dobre si každý pamätal na rok 1914. Na hlinickom nádraží shromažďovali sa záložníci, ktorých vlaky odvážali po skupinách.

V rôznych prestrelkách na pohraničí neboli tunajší vojaci účastní a preto v niekoľkých dňoch sa tešili neďalekému návratu domov. Radosť ľudí sa zväčšila niekoľkonásobne, keď splnil sa sen národného vodcu Msgr. Andreja Hlinku, ktorý zomrel dňa 12.aug. 1938 o 3:36 hod, keď dovŕšil 73 rokov 10 mesiacov 25 dní svojho požehnaného života. vo vyhlásení autonomie slovenského štátu.

V Dolnej Trnávke 31.dec. 1938

kronikár