Rok 1947

Politické pomery

Tohto roku ľudia celkom zabudli už, že len pred nedávnom zúrila hrozná vojna. Vtedy, keď guľlky nad hlavami pišťaly, každý sľuboval, že sa polepší. No, len sľuby to boly, skutky nie žiadne.
Dedinka naša, vlastne občania, vždy spolu držali. I tohto roku tak. Okrem niekoľko málo jednotlivcov všetci sú stúpencami jednej strany – demokratickej. V dedine ani raz nevyskytly sa žiadne nepokoje, vyvolané stúpencami jednotlivých politických strán. Náš človek je pokojamilovný. Pod vplyvom šuškanej propagandy, ľudia sa báli, že v krátkom – neznámom čase dôjde k novej vojne. No, chváľabohu mali možnostť sa presvedčiť že propganda je samá lož.

Hospodárske pomery

Jarná doba tohto roku začala sa v normálnom čase – začiatkom apríla. Ako obyčajne, i tohto roku bol Hron rozvodnený, no, škody však nevznikly žiadne. Keď sa u nás preukázala jar, hneď bolo vidieť behať bosé deti po dedine a pažiti. Ženy zasa behaly na "priesadište". Jar znovu sa ukazovala byť mokrou, no len zpočiatku. Potom zavládly suchá, ktoré prevládaly po celý rok. Následkom takéhoto počasia urodilo sa na lúkach veľmi málo sena. To malo zas za následok, že mnohí gazdovia odpredávali húfom prebytočný dobytok. Zimovali len toľko, koľko vládali vychovať.

Úroda

Inak úroda na poli bola celkove priemerná, ba zemiakov sa urodilo nad priemer. Celkove však tí, čo sú odkázaní len na prídel, majú sa veľmi zle. Prídeľový systém stále ešte trvá. Bohužiaľ lístky sú na všetko, i na múku, prídel sa však dostáva veľmi nepravidelne, ba za dva jasenné mesiace sa prídel múky vôbec nedostal.

Textílie

Veľmi veľká bieda je i s textiliami. Obchody sú temer prázdne; keď niečo je v nich, nejaké hotové šaty, nie sú nijako vyhovujúce. Cena šiat v obchode pohybuje sa od tisíc do tritisícpäťsto korún. Neni to veľa, pretože robotník vyrobí na ne za sedem – osem dní.

Šatenky

Tohto roku od júla vstúpily do platnosti, šatenky, to jest že i šaty a látka mohla sa predávať len na body.

Body

Na jednej šatenke bolo 240 bodov. Bolo povolené najprv minúť 80 bodov. Po čase zas bolo povolené 20 bodov. Na jedny šaty bolo treba až 70 bodov, na zimník 65 bodov. Látku však nebolo možno nikde dostať. Na čiernom trhu jej bolo, i peknej, ale drahej. Na jedny šaty stojí látka až štyri tisíc korún.
Topánky sú tiež na lístky. Každý si môže kúpiť do roka jedny topánky a jedny podošvy. Je to málo. Keď si kúpia topánky do kostola, nie sú zas na robotný deň a opačne. Na čierno je však remeňa dosť. Čierne ceny ani tohto roku nezmenily svoju vysokú hladinu. Na čierno je drahá najmä múka, jeden kg stojí až 50 Kčs! Je to cena strašne vysoká. Za kg masla sa platí "na čierno" dvesto korún. Cukor na lístky je veľmi lacný, 1 kg stojí 15 Kčs, na čierno sa však platí až 70 – 80 Kčs.
V používaní cukru javí sa zaujímavá vec. Keď bol voľakedy cukor voľný, minulo sa ho v domácnosti pomerne málo, za mesiac 1 – 2 kg; teraz sa však minie 5 – 6 kg.

Vinice

Tohto roku boly urobené prvé kroky na poli našich viníc. Už od dávna bolo známe, že mnohé plochy v našom chotári ležia bez úžitku. Na jar trochu trávy a potom celý rok nič. Takéto bezužitočné sú všetky vršky za dedinou i pozdola dediny. Aby sa aspoň koľko-toľko využitkovala táto pôda, rozhodli sa občania na takýchto miestach pestovať hrozno. Prvá plocha na tento účel bola rozdelená plocha pod "Hrbom".
Každý občan dostal pôdu podľa toho, kto má aký podiel v urbáre. Svoje si každý hneď v tomto roku pokopal až do hĺbky sedemdesiat centimetrov. Na tejto pôde si musí každý majiteľ zasadiť hrozno. Na iné užévať nesmie.

Betónové chodníky

Blato v našej dedine bývalo vždy veľké, tak už to býva po všetkých dedinách. Už oddávna pomýšľali občania na to, ako by tomuto predišli.
Rozhodli sa, že vyhotovia popred domy betónové chodníky. Vedeli, že takáto vec bude veľmi vítaná, ale i drahá. Vôľa bola však veľká, preto všetky tieto prekážky ustúpily záujmu občanov. Obec dala nakopať pri Hrone štrku a zaobstarala cement. Každý majiteľ pred svojím domom musel vykopať a pripraviť základy i dosky dodať na "šalung". Toto všetko zdarma; taktiež pomôcť pri miešaní cementu a odviezť od Hrona pred svoj dom patričné množstvo štrku.
Tohto roku bol postavený chodník cez horný koniec dediny až po kostol a bol postavený v jasenných mesiacoch. O to sa veľmi zaslúžil pán notár Hrmo a náš miestny národný výbor.

Sociálne pomery

Sociálne pomery ostávajú i naďalej také ako po minulé roky. Možno vytýčiť dva dôležité zjavy. Stále, ak to možno povedať, vedie po stránke finančnej trieda robotnícka. Robotníci sú pomerne dobre platení. Obyčajný robotník na hradskej zarobí za mesiac skoro dvetisíc korún. Je pravda, že všetko je drahé, ale predsa robotník vždy skôr príde k peniazom ako roľník. Tento ak nemá čo odpredať, peniaze veru nemá.

Nový duch do domov

Po stránke sociálnej je nutné tiež pripomenúť, že náš človek si dnes už skór dopraje ako voľakedy. Tam, kde sú v dome mladšie gazdinky, i jedlá sa lepšie upravujú. Skoro v každom dome sa v nedeľu a vo sviatok ráno pije biela káva, k obedu zas musí byť mäso. V niektorých domoch aj v robotné dni sa pijáva biela káva.
Ľudia si potrpia aj na svoje príbytky. Dávajú si ich maľovať maliarovi. Tu i tam objavia sa po domoch valce na maľovanie, takže ľudia týchto používajú. Sami si vymaľujú izbu ako maliar.

"Panské" obliekanie

Mládenci rozľúčajú sa so starými krátkymi zimnými kabátmi a kupujú si dlhé "zimníky". V tejto dobe i naše dievky začínajú sa obliekať do "panských" šiat. Do kostola však chodievajú v kroji. Inak boja sa najmä pred staršími ženami, ktorých jazyky hneď ohovoria.
Všetky tieto znaky sú veľmi charakteristického rázu a zdá sa, že znamenajú prechod medzi dobou zastaralou, ak ju možno tak nazvať, a dobou modernou, pokrokovou. Áno, veď náš človek je už o mnoho ďalej, než kedysi. Pozná čo je dobré a čo zlé.

Zamestnanie robotníkov

Robotníci, tak ako vlani, zamestnaní sú na píle v Dolnej Ždáni a v Hliníku n/Hr, na stavbe hradskej pri Sv. Kríže, pri stavbe rodinných domkov v Prochote a veľká väčšina ich pracuje ako minulé roky v Bratislave, ba ich počet sa ešte zväčšil. Prácu i platy si pochvaľujú, vedie sa im dobre.
Furmani naši majú tohto roku zárobku na všetky strany.Vozia jedle z prestavlckej hory na štátnu pílu do Hliníka, Fridrichovu pílu do Dol. Ždáne. Veľa sa vozilo aj na žarnovickú pílu a v Prochote na "Pavlovej lúčke". Furmani sa sem vybrali vždy na dlhšiu dobu, domov sa vracali len pre jedlo a pre krmivo koňom. Zárobky sú dobré. Cez deň sa dá zarobiť až tisíc korún, ba i viac.
Či už po stránke , či po stránke vonkajšej výstavby, sa naša dedinka celkom zjavne dvíha a zmáha. Môže byť vzorom i pre ostatné susedné dediny.

Kultúrny život

Keď chceme hovoriť o kultúrnych pomeroch, musíme doznať, že na tomto poli sme tiež hodne ďaleko. Mládež veľmi rada číta knihy z obecnej knižnice. Boly zakúpené aj nové knihy do knižnice: Búrlivé výšiny I. II, Deviatnik, Dom v stráni I, II, Krčmársky kráľ I, II a mnoho iných kníh, románov od Spolku Sv. Vojtecha.
Boly zahrané tieto divadelné predstavenia: "Otec a syn", "Bačova žena", "Zmätok nad zmätok".
Školské dietky zahraly divadelnú hru "Perníková chalúpka". Tohto roku prvýkrát prišiel do dediny "Sv. Mikuláš", oblečený do biskupských šiat. Priniesol so sebou štyri koše dárkov a rozdával ich hneď po žiackom divadle. Darky dostávali i tí, čo by ich neboli vôbec čakali. Mládenci posielali dárky dievkam, dievky mládencom. Na druhý deň bolo po dedine plno smiechu na tom, čo kto dostal.
Prípravy na všetky verejné oslavy pripravila miestna učiteľka M. Filáčeková, žiaci vypĺňali jednotlivé body programu.
V novembri v Kultúrnom dome putovné kino premietalo krátke filmy, poučné s hľadiska hospodárskeho a národného ( Hospodárske stroje, Spracovanie mlieka a mliečnych výrobkov, Keď hračky ožijú.)
Ako obyčajne i tohto roku zakončili naši občania rok pri veselom programe v Kult. Dome.

V Dolnej Trnávke, 31. dec. 1947
M. Filáčeková
Kronikárka

---