Úvod
Roky 1918-35
Rok 1936
Rok 1937
Rok 1938
Rok 1939
Rok 1940
Rok 1941
Rok 1942
Rok 1943
Rok 1944
Rok 1945
Rok 1946
Rok 1947
Rok 1948
Rok 1949
Rok 1950
Rok 1951
Roky 1952-57
Rok 1958
Rok 1959
Rok 1960
Rok 1961
Rok 1962
Rok 1963
Rok 1964
Rok 1965
Rok 1966
Rok 1967
Rok 1968
Rok 1969
Rok 1970
Rok 1971
Rok 1972
Rok 1973
Rok 1974
História
Hlavná stránka


Rok 1966

Počasie

Počasie v tomto roku nevybočilo veľmi z rámca zvyklostí. Jar bola veľmi pekná a preto všetky poľnohospodárske práce prevedené v agrotechnických termínoch a kvalitne. Aj krmoviny sa uchránili pomerne dobre, pretože počasie žičilo až do príchodu žatvy; ba ešte aj začiatok žatvy bol sľubný.

Žatva

Daždivé počasie začalo po jednotýždennom trvaní žatevných prác a to 23. júla a trvalo až do 28. augusta. Kombajn, ktorý prevádzal zber obilia, mal veľmi sťaženú prácu, lebo zem bola rozmoknutá a nebolo možné do nej pristúpiť. I napriek tomu podarilo sa temer všetku úrodu zožať a vymlátiť kombajnom. Len raž na Hornotrnavskom kosili chlapi a to v posledných fázach žatvy!

Úroda

Bola pomerne dobrá, u obilovín činila na hektári priemerne 31q. Bol lán, kde sa na hektári urodilo 40q pšenice.

Úroda zemiakov bola pomerne nízka - 110 q/ha. Krmoviny boli veľmi dobré. Obzvlášť dobrá bola úroda na lúkach, kde bola prevedená meliorácia. Staré lúky boli rozorané a bol na nich prevedený podsev kultúrnych tráv. - V tomto roku JRD veľmi zle obišlo s vikou. Mali ju zasiatu na ploche 10 ha na roliach dolných na Lúkach. Po minulé roky úroda viky pre dolnotrnavské JRD znamenala značný finančný prínos. V tomto roku zber viky padol do obdobia dažďov. Zber sa nedal vôbec previesť. Všetka vika vypršala a pokosená slama zhnila. Ani jeden kilogram viky sa nedostal do skladu JRD !

Úrody sa z roka na rok zvyšujú a to vďaka vedeniu družstva najmä agronómovi, ktorý veľmi bedlí nad správnym hnojením i nad dostatočným množstvom prirodzených i priemyselných hnojív. V čistých živinách dávajú do pôdy cca 200 kg priemyselných hnojív. Celoštátny priemer je 90 kg.

Povodeň

V noci z 19. na 20. augusta strhla sa nad tunajšou obcou a aj nad širším okolím ( od Hronského Beňadika po B. Štiavnicu, Prievidzu, Handlovú, Kremnicu a až po Ban. Bystricu) veľká prietrž mračien. Stalo sa tak po polnoci. Za krátku chvíľu po predchádzajúcej búrke bola dolná časť obce pod vodou. Voda sa prúdom valila dvormi u Novodomských č. 11 a 12, u Dodkov č. 13, dolných Dodkov č. 14, a u Magulov č. 15 a 16. Prúd vody bral drevá, topil chlievy i maštale. Ľudia ratovali, čo sa dalo. Pomáhali aj občania z horného konca. Bolo však veľa občanov, ktorí vôbec nevedeli, čo sa robí.- Voda sa dostala aj do obchodu, ktorý stál na dolnom konci. V sklade zatopila časť múky, cukru a iného potravinárskeho tovaru.

Výstavba obchodu

Starý obchod nevyhovoval a preto sa občania domáhali nového obchodu a aj pohostinstva. U nadriadených orgánov našli porozumenie, stavba bola schválená, finančné prostriedky zabezpečené a to vo výške 430000 Kčs. Za prítomnosti zástupcov ľudového spotrebnéo družstva z Novej Bane a zástupcov MNV a JRD z Dolnej Trnávky bola spísaná dohoda, na základe ktorej bude MNV zabezpečovať pracovné sily a aJRD bude riadiť a sprevádzať výstavbu okrem inštalatérskych prác a oplechovania strechy.

Rada miestneho nádrodného výboru nariadila pre každú rodinu odpracovať brigádnicky 24 hodín. Veľká väčšina rodín si túto povinnosť splnila, ale boli aj také rodiny , ktoré neodpracovali ani jedinú hodinu.
Stavba po úspešnom začiatku (v miesiaci máji) začala stáť; celý júl a august sa nepracovalo. Začalo sa pracovať až koncom augusta. Betonárske práce prevádzal tunajší majster Ondrej Kysel a taktiež výstavbu priečok; inak celá stavba je postavená z panelov. Popod stavbu bol pripravený kanál na ústredné kúrenie. Vnútornú, vonkajšiu omietku a nahodenie brizolitu previedli murári z Lovče a to už v pozdnú jeseň - v novembri. Z ostatnými prácami sa pokračovalo v budúcom roku.

Výstavba obce

V tomto roku s výstavbou rodinných domov započali v hornej časti obce Milan Dodok, Jozef Dekýš a Alojz Dovec.

Zvláštnosťou je, že občania do novopostavených domov si zavádzajú aj ústredné kúrenie, čo kedysi nebolo.

V tomto roku v hornej časti obce bola vyštetená cesta a navozený bol na ňu aj štrk.

Nový dom - túžba občanov

Ak v minulosti zarobené peniaze občania investovali do pôdy, dnes ich dávajú do nových domov; v starých domoch sa nechce bývať. Mladší občania chcú mať pekné, nové byty s úplnou vybavenosťou. Jeden chce mať krajší dom i byt než druhý. Dnes je kúpeľňa už samozrejmosťou a takou sa stáva aj ústredné kúrenie. O nábytku, kobercoch a premnohých elektrických spotrebičoch netreba už ani písať ako o zvlátnosti; sú to už dnes samozrejmosti.

Myslenie ľudí

Nastal veľmi veľký obrat v myslení tunajších občanov. V tomto ohľade možno občanov rozdeliť do troch kategórií: najmladšia do 35 rokov, stredná vrstva občanov od 35 do 50 rokov a najstaršia kategória od 50 rokov. Táto vrstva občanov má často zastaralé, konzervatívne názory; nemajú dôveru k novotám, k všetkému pokrokovému a modernému. Odsudzujú počínanie mladých a za dobré a správne považujú len to, čo sami kedysi prežili. Aj spoločenský poriadok chvália len ten niekdajší, i keď na druhej strane pripustia, že sa dnes majú lepšie. Ku kultúre - k divadlu, filmu, ku knihe- majú záporný vzťah. Radi však trávia večery pri televízoroch. Zmysel svojho života vidia v každodennej práci.

Najmladšia vrstva má iné náhľady na život než predchádzajúca. Títo sú časti veľmi výbušní, zapálení pre určitú vec; no mnohí z nich nemajú potrebnú výdrž, ktorá bola veľkou vlastnosťou najstaršej vrstvy. Nad životom sa veľmi nezamýšľajú, často berú všetko ako samozrejmosť. Ku kultúre majú blízky vzťah - vyžívať sa v nej; no vytvárať ju vo svojom prostredí na to sú nie všetci zapálení, mnohí sú priam neochotní vytvárať kultúrne hodnoty a povznášať tak obec. Zmysel života nemajú presne vyhranený.

Stredná vrstva je najvyrovnanejšia. Má v sebe čosi zo zápalu mladých a čosi z rozvážnosti a skúsenosti starých. Čo je dobré, pokrokové, prijímajú a snažia sa uplaťňovať vo svojom rodinnom alebo verejnom živote. Snažia sa mladých krotiť v ich nezrozvážnostiach. V peniazoch nevidia mamonu, ale sa ich snažia rozumne využiť.

Ceny a zárobky

Priemerný zárobok družstevníka činí priemerne cca 1400 Kčs okrem naturálií, zárobok robotníka v továrni 1800 - 2000 Kčs. Ceny sú nasledovné:

TOVARCENA (Kčs)
cukor8 /kg
maslo40/kg
masť20- 26/kg
múka3,40 /kg
mäso bravčové20-35 /kg
mäso telacie17-40 /ks
mäso hovädzie17-31/kg
mäso baranie17-25/kg
mäso slepačie19-26/kg
mäso kuracie22-26/kg
mlieko1,80-3/l
vajcia1,20-1,50/ks
ovocie - jablká4-6/kg
chlieb2,6-3,6/kg
pomaranče14/kg
šaty pánske700-1200/ks
zimník pánsky700-1000/ks
šaty dámske180-340/ks
košela pánska60-150/ks
topánsky pánske150-240/ks
topánky dámske   90-150/ks
obilie350/q
seno100-120/q
slama40-50/q
víno19-25/q
pivo 10%1,70/0,5l
Rozpätie jednotlivých cien sa rozumie podľa akosti, druhu alebo kvality toho-ktorého tovaru.

V Dolnej Trnávke 31.12.1966
Ladislav Dekýš - kronikár



Stanyk:-) 2006