Rok 1943

Vojna

Prídel. lístky

Vnútorné politické pomery sa oproti vlaňajšku nezmenily. V dedine je pokoj, pokoj, aký môže byť počas vojny. Vojna našu obec ešte nezasiahla, je pravda, že nedostatkom textílií a obuvi občianstvo trpí, ale ten, kto má peniaze, môže všetko dostať, keď dobre zaplatí.
Riadnemu hospodáreniu podliehajú potraviny, obuv, dobytok, ošípaneé, železo, pohonné látky a petrolej. Jedna osoba dostane na mesiac 75 dkg cukru, 5 kg múky (1.5 grísovej, 3.5 chlebovej) na rok lístok na jedny topánky a jedny podrážky remenné (drevené a gumové sú "voľné"). Jedna domácnosť dostane ani nie celý 1 l petroleja na mesiac. Kto chce stavať, musí mať na to povolenie od Najvyššieho zásobovacieho úradu, keď potrebuje škridlu, tehlu, klince, musí mať tiež povolenie. Kto chce chodiť na bicykli, musí mať povolenie (dostane len ten, kto chodí 5 km ďaleko do práce).
Na prídel múky je odkázaný v našej dedine len málokto – asi 4 rodiny, lebo ostatní sú pestovatelia a tí majú vyšší prádel na osobu: (210 kg zrna – pšenice a žita). Pri mlátení bola kontrola. Z okresného úradu ustanovený dozorca zapísal pri vymlátení množstvo obilia, z čoho notársky úrad odpočítal 210 kg na každú osobu domácnosti, odmenu mláťačkára, na zasiatie 1.5 q na kat. jutro. Ostatok musí pestovateľ odovzdať do monopolu.
Koncom roku okresný úrad začal robiť nátlak na povinné odovzdávanie mlieka, 1 l denne od jednej kravy.
Občania sa chcú vyhnúť tejto povinnosti a zatiaľ sa ešte neodovzdáva.
Zato dobytok sa musí povinne odovzdávať. Za tento rok z našej obce muselo byť Slovpolu odpredané 27 kusov dobytka.

Čierny obchod

Pravda, prídelové obmedzené hospodárenie má za následok vznik "čierneho obchodu". Na čierno človek dostane všetko okrem čerstvého tropického ovocia, ktoré aj predtým malo u nás nepatrný odbyt. Na dedine vôbec žiaden. Ceny tovaru na čiernom trhu sú oveľa vyššie a riadia sa podľa zásady dopytu a ponuky.

Cenník potravín

Doluvedený cenník udáva úradné ceny aj ceny na čierno.

množstvo		Úr. cena	Č.
q	seno	300	350
q	slama	180	200
q	pšenica	250	500-600
q	raž	215	400-450
q	jačmeň	220	450
q	kukurica	325	700
kg	fazuľa	65	150
kg	mak		25-30
kg	dobytok	3	11
kg	ošípané	22	35-40
6 týž.	prasce	800	1000-1200
3 roč.	kone pár		20-40.000
dobré	voly pár		12-18.000
kg	hus krmná	300	400
kg	maslo		200
kus	vajcia	1	2-5,50
pár	topánky	180	450
denný	zár. na koň.	250	800-1000
	guľatina jedľová	180	250

Vojaci na fronte

Z našej obce sú pri vojsku prezenčne slúžiaci (ročník 1941, 1942) a záložníci z roč. 1940. Na fronte z nich boli slob. G. Dekýš, slob. Gusto Dekýš, slob. J. Slanina, Jozef Kysel; doma v kasárňach sú P. Tesák, O. Kysel, J. Boška, J. Kováč. Zabitý ani ťažšie ranený nebol z nich nikto. Jeden z nich zbehnul do Maďarska (Alfonz Kováč).

Branná výchova.

Toho roku bola nariadená v každej obci branná výchova. Občania od 6. do 50. roku sú povinní účastniť sa na cvičení, ktoré sú nariadené týdenne po 2 hodinách. Cvičilo sa u nás ešte málo, ale zato bolo na schôdzkach prečítané niekoľko článkov a v rámci všeužitočných prác bola upravená dolná polovica cintorína.

Cintorín

Prostriedkom cintorína od vchodu ku hlavnému krížu bol upravený širší chodník, hroby boly srovnané do radov (pomníky boly presadené tiež), živý plot bol sostrihaný a brána (vchod) bola opravená.

8. decembra nastala zmena vo vedení BV. Doterajší veliteľ J. Boška sa vzdal, vymenovaný bol Ľudevít Dekýš. Veleteľom PBV je riaditeľ školy.

CPO

Civilná protiletecká ochrana má byť tiež v pohotovosti. Na šťastie nemusel toho roku byť v činnosti. Zatemnenie počínajúc od večerných hodín, až do ranného svitania je nariadené, ale sa nedodržiava. Nepriateľské nálety doteraz neboly nikde na Slovensku.

Stavba vic. cesty Sv. Kríž – Dol. Ždáňa

V stavbe cesty sa pokračovalo. Zemné práce sa robily až k Str. járku a valcovanie skončilo pri našom kostole – je to práve 7 km od Sv. Kríža.
Narok sa má pokračovať. Pri stavbe boli zamestnaní z našej obce 18 robotníci a 6. povozníci. Dozor na stavbe prevádzal Kvietok zo Sv. Kríža n/Hronom, stavbu viedol okresný štátny cestmajster a za župu ing. Kučera.

Obecné hospodárenie

Nadostatok sena, väčší obeh peňazí pomohly aj obci. Seno sa odpredalo (i s mládzou) za 33.500 Kčs. Je to 10 nás. obsah výsledku z roku 1936. Dlžoba, vzniklá zo stavby kult. domu bola toho roku vyplatená. Šťastie, že sa stavba uskutočnila už vlani, teraz by ju už bolo ťažšie previesť pre nedostatok materiálu a pre zvýšené ceny.

Zmena vo vedení obce

Dňa 18. júna bol vymenovaný pre našu obec za vládneho komisára doterajší starosta obce Štefan Tesák č. d. 9. Obecné zastupiteľstvo tým zaniklo, namiesto neho bol vymenovaný poradný sbor, ktorého členovia sú Štefan Majerský obec. pokladník, Michal Magula, Ján Magula a Jozef Kováč.

Počasie a úroda

Počasie bolo toho roku veľmi priaznivé na obilniny. Slabá bola úroda sena a zemiakov. Mládze nebolo. Leto bolo veľmi suché. Od 10. júla do 10. septembra nepršalo. Jeseň bola pekná a dlhá. Myši zaplavily celý chotár. Zrna sa urodilo tak ako vlani – veľa – asi 14 vagónov. Bolo veľmi kvalitné.

Primície v obci

Toho roku sa dožila obec zriedkavej slávnosti: tunajší rodák, Jozef dekýš (č. d. 13) bol vysvätený za kňaza a dňa 20. júna mal slúžiť prvú svätú omšu. Je to prvý krát v dejinách obce, preto sa každý snažil, aby tento jedinečný deň bol dôstojne oslávený.
Od kostola počínajúc na oboch stranách ulice, až po dom primicianta boly vsadené stromky. Uprostred obce bola pekná slávobrána s nápisom: "Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pána" a "Pristúpim k oltáru božiemu".
V sobotu podvečerom o 5. hodine novovysväteného kňaza v mene obce uvítal ob. komisár Št. Tesák, pričom žiačky Edita Trubenová a Mária Kružicová recitovaly príležitostné básne.
Na druhý deň v nedeľu sa obloha po celotýždenných dážďoch vyjasnila. Už od rána prichádzaly z okolitých dedín prúdy hostí. O 10. hodine sa začaly obrady prvotín. Po odobierke sa pohnul sprievod vyzdobenou ulicou ku kostolu. Oltár bol postavený pred vchodom do kostola. Slávnostnú kázeň mal rektor ban. bystr. seminára vdp. kanoník Msgr. Jozef Javorka. ? bol miestný p. farár G. Ludvig. Pri s. omši asistovali vysokodôjst. p. arcidekan A. Kalmančok z Hliníka a vdp. profesor banskobystrického seminára Kosťov, dp. kaplán Čierny a dvaja bohoslovci.
Primiciant dal v kostole požehnanie v prvom rade svojim rodičom, rodine a pred kostolom prítomným, ktorých bolo do 2000 ľudí.
Slávnostný obed bol v dome primicianta vo dvoch miestnostiach. Na vyzdvihnutie významu tohto dňa MOK zahral večer v kult. dome divadel. hru "Slepý ženích".

Zárobkové pomery

Toho roku bola dokonalá zamestnanosť. O robotníkov bola veľká núdza. Na stavbe ceste pri Sv. Kríži pracovali traja, na stavbe vic. cesty 18, na píle v Hliníku 3, v Nemecku 25. Z Nemecka robotníci mohli zaslať ženatí 70 RM – 770, slobodní 45 RM.

Koniari – povozníci

Stav koní sa zväčšil na 12 párov. Okrem zárobku v bližšom okolí, chodili až na OremLaz a k Modrému Kameňu, zarábali 800 – 1000 Ks denne.

Kultúrne pomery

Spolky

HSĽS – mala 27 členov a 8 schôdzok mala. Predsedou bol Št. Tesák.
HG – 5 členov; schôdzok nemala. Veliteľ bol Št. Majerský. V januári bol založený pri MOK divadeľný ochotnícky krúžok, ktorý má za úkol nielen cvičiť divadelné hry, poriadať divadelné predstavenia, ale aj vzdelávať svojich členov. Jeho členmi sú všetci mladenci, dievky a tirž starší občania dovedna 40 členov.
Div. krúžok usporiadal nasledujúce predstavenia dňa 31. jan. drámu v 3 dejstvách o Ferka Urb. "Krutohlavci" za režie Ľud. Dekýša.
Dňa 28. II. drámu v 3 dejstv. "Slepý ženích" za režie Ľud. Dekýša.

Študentstvo.

Z našej obce na gymnáziu študujú Ladislav Dekýš 7. tr. gymnázia, Stanislav Magula 6. tr. gymn., Emil Boška ž. I. tr. gamn.
Do odb. hosp. školy v Zl. Moravciach chodia: Ján Kováč č. 49, Ľud. Magula č. 28 a Emil Magula č. 48.

Divadlá

Dňa 25. sept. dolnoždánsky krúžok za režie M. Fridricha, veľmi pohostinský vystúpil s hrou v 3 dejstv. "Slovenská sirota".
Na posviacku 14. novembra náš DoK za réžie J. Majerského zahral "Pytliakovu ženu" od Urbánka.
Na Silvestra 31. decembra tiež za režie J. Majerského predvedená bola veselohra "Kubo" a veselý výstup zakončil predstavenie.
Dohromady za celý rok 6 divad. predst. bolo.
Dobrovoľný hasičs. spolok mal 3 schôdzky. Veliteľom bol M. Gallo.
Kat. jednota žien mala 40 člen. 7 schôdzok. Predsed. bola G. Trubenová.

V Dolnej Trnávke 31. XII. 1943
M. Filačková kronik. za Joz. Kytku