Rok 1941

Politické pomery

Vojna pokračuje v plnej sile na západe – Nemci útočia na Veľkú Britániu, povráva sa o chystanej invázii. Po celej Europe znie do kroku popevok "Smelú pieseň zaspievať si chceme …... Británii posledná už bije hodina." Ale neodbila. Naopak, vojna sa prenesie na východ; 22. júna sa rozniesla zvesť, že vypukla vojna medzi Nemeckom a Sväzom sov.soc. republík.

Svolávacie lístky

V prvých dňoch nastal zmätok zvlášť preto, že začiatkom júla boli náhle do zbrane povolaní 8 chlapi vo veku 42 – 48 rokov – všetko frontoví bojovníci z doby prvej svetovej vojny. Každý čakal na vyhlásenie všeobecnej mobilizácie. Ale už po pár týždňoch sa začali vracať domov; konali len strážnu službu pri vojenských objektoch. Z Trnávky zostali pri vojsku len prezenčne slúžiaci.
Front sa rýchle vzdiaľuje do vnútra veľkého Ruska. Podľa nemeckých prehlásení už v jeseni mali byť Rusi porazení. Ale nepodarilo sa im to. Hitlerovská propaganda tu utrpela vážnu ranu. Na jar mali byť hotoví s Angliou, v jeseni so Sovietskym sväzom, a neboli. Viera ľudu v neporaziteľnosť Nemcov a pravdivosť nacionál-socialistickej propagandy sa vážne zakolísala – prvý raz.

MO HSĽS

Náš ľud k tomuto všetkému chová sa zdržanlivo. Predtým čisto ľuďácka obec má len 18 členov organizovaných v miest. org. Hlinkovej slo. ľudovej strane. MO HSĽS sa stará o usmernenie politického života na mesačných schôdzach prednáškami, rozširovaním tlače a posluchom rozhlasu.

HG

HG sa toho roku registruje. Počet členov od r. 1939 klasnul na 6 ridnych členov. Jej činnosť sa na vonok nijako neprejavuje.

Zdržanlivosť.

Občianstvo, ktoré nie je organizované, chová sa k obidvom horeuvedeným složkám zdržnlivo. Za chrbtom si pošomre, gardistovi do očí nepovie nič.

Hospodárske pomery

Počasie

Celý rok bol mimoriadne mokrý. Na lúkach sa objavilo veľa ostrice, šariny a iných kyslých travín. Zima trvala dlho, bola tuhá, snehu veľa. Jarné práce sa začaly až v máji, sená sa kosily koncom júna a v júli. Žatva začala 26. júla, ale keď bolo obilia nakosené, prišly veľké dážde, takže obilie rástlo na radku alebo v krížoch. Jeseň bola tiež nepriaznivá, v druhej polovici okt. prišly pľúšte, ktoré pominuly až v decembri s príchodom zimy.

Úroda

Úroda bola v celku hlboko podpriemerná. Obilia sa doviezlo do dediny dosť veľa, veď tunajšia úroda bola 10 vagónov. Kukurice nebolo skoro nič – vymokla a nedozrela, burgyňa podobne. Zemiaky ľudia museli dokupovať. Len sena bolo viac ako priemer.

Ovocinárska škôlka

V snahe povzniesť ovocinárstvo obce urbár dal škole k dispozícii pozemok pod ovocinársku škôlku v rozlohe 1.000 m2 hneď za školskou záhradou. V nej majú školské deti pod vedením učiteľa pestovať ušľachtilé ovocné stromky.

Zárobkové možnosti

Nezamestnaných toho roku nebolo. Každý, kto nebol doma nevyhnutne potrebný, zvlášť mládenci a dievky, šiel do Nemecka. Dovedna odišlo do Ríše za prácou sai 45 robotníkov, zpomedzi ktorých len 5 pracovalo v továrňach; ostatní boli na sezónnych hospodárskych robotách.
Okrem horeuvedených boli trvale zamstnaní na píle F. Fridricha v Dol. Ždáni 4 robotníci.

Zmeny v počte obyvateľstva

Narodili sa:
Zomreli:

Kultúrne pomery.

Ovocinársky kurz

Vo februári a marci usporiadal správca školy ovocinársky kurz. Prednášalo sa spolu osemkrát v škole. Návšteva zpočiatku značná ko koncu bola slabá.

Prednášky

V obecnom dome bolo 9 prednášok.
Osobitnú zmienku v kultúrnej práci si zaslúži Miest. organizácia HSĽS, ktorá častými schôdzami usilovala sa formovať národne-vlastnecké smýšlanie občanov a prednáškami hospodárskeho rázu poučovať gazdov.

Divadlo

Dňa 24. januára zahrala mládež za režie učteľa drámu od Urbánka "Hriešnica". Hra dosiahla veľmi pekného úspechu.

Zmena názvu školy

Rozhodnutím Ministerstva školstva a nár. osvety v Bratislave zo dňa 30. mája 1941 číslo 77779/41 – v smysle zákona č. 308/40 bola tunajšia škola premenená na rímsko-katolícku školu od 1. sept. 1941. Dňa 30. decembra novovymenovaný školský výbor pod predsedníctvom G. Ludvigha, farára v Lovči, prevzal do užívania inventár školy.

Bladachýn do kostola

V jari bol zakúpený do kostola nový baldachýn. Na slávnosť Božieho tela bol prvý krát použitý.

Postavíme si kultúrny dom!

Myšlienka postaviť si kultúrny dom nie je nová. Zrodila sa už pred dvadsiatimi rokmi v hlave terajších vedúcich obce. Ale čas ešte nedozrel. Najprv muselo byť s myšlienkou spriatelené celé občianstvo. Pri každej prednáške, schôdzi, zábave, divadle, nezabudlo sa poznamenať: "Škoda, že nemáme väčšej miestnosti!" "Keby sme mali kultúrny dom!" "Keď si môže postaviť dom jednotlivec, prečo by si ho nemohla postaviť celá obec?" To boly heslá, na ktorých sa myšlienkove kládly základy kultúrneho domu.
Občianstvo si už dostatočne osvojilo myšlienku a samo cítilo potrebu miestnosti pre spolkový život.

Najcennejšie potreby

Preto urbár ochotne vyšiel v ústrety a daroval kameň, navozený ku brehu Hrona, z ktorého sa mal stavať odraz. Drevo tiež sľúbil urbár, aj pozemok, teda najdôležitejšie a najcennejšie potreby.
Za takýchto okolností stavba kultúrneho domu započala podľa usnesenia zastupiteľstva obce Dolná Trnávka, zo dňa 26. II. 1941, podľa čísla 1/1941 za prítomnosti nasledujúcich členov zastupiteľstva: Štefan Tesák starosta, Jozef Kováč podstarosta, Štefan Majerský pokladník, Ondrej Magula, Ján Magula, Štefan Boška, Jozef Kružic, Ján Dekýš, František Tesák, Jozef Boška, Štefan Dekýš, Jozef Škriniar.
Previedly sa len začiatočné práce: pripravil sa materiál a čiastočne sa splaníroval pozemok. So stavbou sa započalo až v budúcom roku.

V Dolnej Trnávke 31. decembra 1941
M. Filačková, kronikárka, za Joz. Kytku