Úvod
Roky 1918-35
Rok 1936
Rok 1937
Rok 1938
Rok 1939
Rok 1940
Rok 1941
Rok 1942
Rok 1943
Rok 1944
Rok 1945
Rok 1946
Rok 1947
Rok 1948
Rok 1949
Rok 1950
Rok 1951
Roky 1952-57
Rok 1958
Rok 1959
Rok 1960
Rok 1961
Rok 1962
Rok 1963
Rok 1964
Rok 1965
Rok 1966
Rok 1967
Rok 1968
Rok 1969
Rok 1970
Rok 1971
Rok 1972
Rok 1973
Rok 1974
História
Hlavná stránka


Zmena kronikára

   Vedením obecnej kroniky bol poverený novozvolený učiteľ Jozef Kytka. Narodil sa vo Vasilove na Orave r.1913. Stredoškolské štúdia absolvoval na reálnom gymnáziu v Levoči. Učiteľské vzdelanie nadobudol na pedagogickej akademii v Bratislave. Ako učiteľ učinkoval v Sebedraží, Ťapešove a Lokei. Od 1.sept. 1939 je ustanovený ako definitívny správca- učiteľ na tunajšej obecnej škole.

I. Politické pomery.

   Politické pomery sú tohto roku tak dôležité a tak veľmi vplývaly na kultúrne- hospodársky život obce, že si plným právom zasluhujú byť spomenuté na prvom mieste. Už vlaňajší rok bol bohatý na udalosti. Dve mobilizácie, okyptenie republiky Česko-slovenskej, autonomia slovenského národa, prvé voľby do zákonodarného sboru slovenského zaujaly myseľ aj takého človeka, ktorý sa nikdy predtým o politiku nestaral.
Naša obec až na veľmi malé výnimky bola za celých posledných dvadsať rokov baštou autonomistického boja. Veď pri voľbách sa objavily len 3-4 hlasy na inú stranu. Je samozrejmé, že po vydobytí autonomie sa zapojila do celonárodného života s presvedčením v lepšiu budúcnosť.

Miestna org. HSĽS.

   Zásluhu o vydobytie autonomie má Hlinkova slovenská ľudová strana. Miestna organizácia HSĽS bola v dôsledku politických udalostí zreorganizovaná. Bol utvorený nový výbor pod predsedníctvom starostu obce, Štefana Tesáka. Po zrušení ostatných strán miestne výbory HSĽS na seba prevzaly všetku politickú moc a zodpovednosť.

Hlinkova garda.

   Nové pomery vyžiadaly si zriadenie inštitúcie, ktorá by zabránila možným prehmatom so strany neprajníkov autonomistickej idey. Aby sa spomenutému nebezpečiu mohlo čeliť, bola založená v každej slovenskej dedinke Hlinkova garda. Vzala si za úkol: sjednotiť všetkých presvedčených Slovákov autonomistov, utvoriť mocný káder na obranu autonomie pred vnútornými i vonkajšími nepriateľmi.
Hlinkova garda v Dolnej Trnávke bola založená 31.decembra 1938. Prihlásilo sa do nej 43 členov vo veku od 19 do 50 rokou. Garda složila dňa 19.marca v Lovči prísahu do rúk okresného veliteľa. Za miestneho veliteľa bol ustanovený Štefan Majerský č.d.4. Jemu patrí vďaka za neúnavnú a obetavú prácu pri zriaďovaní a vedení gardy u nás.

Chyby minulosti.

   Hoci aj naša obec bola vždy autonomistickou, ukázalo sa už teraz, že naši ľudia sú veľmi pasívni. Jadro je v nich dobré, ale keď príde čas na skutky, každý sa rád odtiahne. Vlivom stáročného zneuznávania a prenasledovania v starom Uhorsku, vlivom politickej roztrieštenosti v demokracii československej a najmä vlivom toho znemravňujúceho faktu, že za politické presvedčenie sa vždy platilo, sa stal náš ľud predajným. Je to zarmujúca skutočnosť. Napraviť chyby stáročí, vychovať uvedomelý, presvedčený národ- to je úkol nového Slovenska.

Prvý slovenský snem.

    Okyptenie Česko- Slovenska a vydobytie autonomie maly za následok uvoľnenie púta medzi Čechmi a Slovákmi. Prvé zasadnutie snemu Slovenskej krajiny bolo občanmi pozravené ako symbol samostatnosti a nádej krajšej budúcnosti.

"Český puč"

   Ale pri preberaní politickej moci na Slovensku sa ľudácki vodcovia stretali s nechuťou na strane Čechov. Začiatkom roku 1939 sa pomery priostrily. Napnutie došlo až tak ďaleko, že dňa 10.marca sa zjavily na uliciach všetkých slovenských obcí vyhlášky generála Homolu o prebratí všetkej moci do rúk vojska. Do úradov znovu prišlo úradníctvo z Čiech, ktoré bolo po 6.októbri preložené do svojho domova; slovenskí vojaci boli odzbrojení, mnoho ľudáckych vodcov odvedené do väzenia.
Takéto zprávy vzrušovali mysle ľudí, hoci naša dedinka ostala týchto prekvapení ušetrená.

14.marec.

   Mnohí Česi a Čechoslováci mali dobrú príležitosť vypomstiť sa za 6.október. No, prípadov bolo veľmi málo. Ale násilný zásah pražskej vlády bol posledným zúfalým činom topiaceho sa. Slováci sa utiekali o pomoc k Hitlerovi. A Hitler zakročil znova: Čechy boly zabraté "pod ochranu"- protktorát a slovenský snem so súhlasom Nemeckej ríše dňa 14.marca o 12.hodine 8 minút vyhlásil samostatnosť Slovenského štátu

Vítanie Slobody.

   Dolnotrnavčania sa už v poobedňajších hodinách dozvedeli túto zprávu. Pred obecným domom sa shromáždila temer celá dedina. Tu pod vedením Hlinkovej gardy uvítali s radosťou príchod novej doby, od ktorej právom všetci očakávajú všetko najlepšie. Dlho znely gardistické pochody a veľká novina zaletela aj do tej najposlednejšej chalúpky.

Marcové boje na Východe.

   V týchto časoch bol mladý štát prekvapený svojím južným susedom- Maďarskom. Maďari pokladali chvíľu, keď sa rodil náš štát, za najvhodnejšiu pre svoje ciele. Udreli do východoslovenských krajov, aby ich pripojili k svojej krajine. Mladý štát dokázal pohotovosť. Vojsko a Hlinkova garda zastavili postup nepriateľa.

Dobrovolníci.

   Z našej obce narukovalo dobrovoľne 23 gardistov do Kremnice a Sv. Kríža n.Hr., kde konali strážnu službu. Po týždni sa vrátili domov.

Pôžička hosp. obrody štátu.

   Prvá vláda Slov. štátu, aby položila pevný základ štátnemu hospodárstvu, vypísala pôžičku hospodárskej obrody Slovenska. Jej výzva stretla sa s porozumením aj v našej malej a chudobnej obci. Obec upísala 2.000Ks, urbár 3.000Ks a jednotlivci 3.000Ks, spolu 8.000Ks.

Branná pohotovosť štátu.

   Slovenský štát sa začal budovať v dobe veľmi nepriaznivej. Už koncom augusta, tedy len čo si armáda oddýchla po bojoch na Východe, prišla nová vojna. Nemecké vojská pochodovaly cez slovenské územie proti nášmu severnému susedovi- Poľsku. Slovenské vojská boly tiež zmobilizované dňa 3.septembra, aby po boku priateľskej nemeckej armády vydobyly zpät slovenské, Poliakmi zabrané územia: Javorinu, čiastku Oravy a Kysúc. Povolané bolo päťnásť ročníkov (od.r.1901). Dvaja gardisti z našej obce narukovali dobrovolne, ostatní na svolávacie lístky. Demobilizácia začala už o tri týždne. Keď sa k nepriateľom Poľska pridalo aj Sovietske Rusko, osud napadnutej zeme bol spečatený. V októbri bola Rzecz pospolita Polska rozdelená na tri čiastky: nemeckú, ruskú a Generálny gubernát Poľský. Slovákom odtrhnuté kraje sa prinavrátili do Slovenskej vlasti. Poslední demobilizovaní sa vrátili 13.októbra na veľkú radosť svoju i domácich. Treba podotknúť, že do boja naše vojsko nešlo rado. Príčiny boly viaceré. Proti severnému susedovi necítili takú zášť ako proti južnému. Národná neuvedomelosť a nedisciplinovanosť bola nielen v tomto prípade, ale bude ešte dlho v budúcnosti veľkou prekážkou rozvoja štátu. Tiež okolnosť, že nemeckí vojaci dostávali denne 3RM (v našich peniazoch 30 korún), kdežto naši len 1.50Ks, narobila mnoho zlej krvi.

Šepkaná propaganda.

   Ale najhlavnejšou príčinou nespokojnosti bola šepkaná propaganda. V armáde i doma nespokojné živly šírily nespokojnosť touto cestou. HG sa postavila do boja proti tomuto druhu záškodníctva všetkými možnými prostriedkami: po dobrom i po zlom. No, v našej dedinke stačil prvý spôsob.

Vojna na Západe.

   Boje v Poľsku zúrily v plnom prúde, keď západné mocnosti- Anglia a Francia- vypovedaly dňa 3.septembra Nemecku vojnu. Nádeje, že po Poľskej vojne nastane pokoj, sa rozplynuly. Občania s modlitbou na perách o odvrátenie vojny od našej vlasti očakávajú, čo prinesie zajtrajšok.

Voľba prvého prezidenta.

   Dňa 27.októbra slovenský snem zvolil za prvého prezidenta Slovenskej republiky dr. Jozefa Tisu, žiaka zosnulého vodcu národa Andreja Hlinku. Miestny veliteľ HG, Štefan Majerský mu zaslal blahoprajný telegram.

Zmena vlády.

   Voľbou predsedu vlády za prezidenta nastala zmena vlády. Ministerským predsedom bol ustanovený dr. Vojtech Tuka.

A. Hlinka do mauzolea.

   Dňa 31.októbra boly slávnostne prevezené telesné pozostatky nebohého vodcu národa, A. Hlinku, do krásneho mauzolea v Ružomberku. Na pietných slávnostiach sa zúčastnil aj tunajší veliteľ HG, Štefan Majerský.
V novembrových dňoch bol vynesený zákon o povinnom vstupe všetkých chlapov od 20. do 50. roku do Hlinkovej gardy. Niektorí občania sa zdráhali vstúpiť. Ináč- politické trenice zrušením strán prestaly, a tým aj osobné trenice. Ale kontrola a zápasenie tiež zaniklo.

II. Hospodárske pomery:

1.Počasie.

   Zima prešla dosť mierne. Marec a apríl boly pekné, čo sa hodilo pre jarné práce, ale studený a dáždivý máj zastavil vzrast rastlinstva. V polovici mája voda z Hrona vystúpila nad normál, takže zaplavila lúky. Leto bolo pekné, ale jeseň sklamala. Zavčasu prišly studené a dáždivé časy, v novembri sa už zjavil aj prvý sneh. Pre mimoriadne zimy treba bolo už v októbri kúriť.

2.Poľnohospodárske práce.

   Jarné práce sa začaly už v marci, ale boly prerušené odchodom dobrovoľníkov- gardistov do Kremnice. Dokončily sa v apríli. Pri kosení lúk boly časy priaznivé. Žatva bola suchá, takže sa hneď mohlo mlátiť. Jesenné práce boly najviac rušné. Septembrová mobilizácia povala mnoho pracovných síl do zbrane. Keď k tomu pripočítame veľa pracovných rúk na sezónnych prácach, vidíme, že pozostalý ľud nestačil všetko sám obrobiť. Stav zhoršily špatné časy, ktoré kazily celú jesennú robotu. Majitelia evidenčných koní boli ešte viac ukrátení, pretože tie musely k vojsku.

3.Rastlinná výroba.

   Pšenica, hlavný produkt nášho ľudu, bola dobrá, lepšia ako žito. Výnos kukuričných kultúr bol zoslabený nepriaznivým májovým počasím. Jariny boly priemerné, zemiaky obstojné a zelenina tiež. Senám zaškodily májové dážde.
Lúkárstvo- ako vždy- trpí zamokrením pôdy, ktorú by sa zišlo meliorovať. Tiež málo pokročilé ošetrovanie lúk je príčinou pomerne slabého katastrálneho výnosu a produkcie menej kvalitného sena.
Pastvinárstvo, najslabšia kapitola tunajšieho hospodárenia, pretože sa o zlepšovanie pašienok nikto nestará, dalo toho roku podpriemerný úžitok.
Ovocné stromy boly vysadené v Dúbrave, spolu päťdesiat kusov: v tom jablone, hrušne a slivky.
V urbárskom lese bolo v jari vysadené tisíc päťsto kusov smrečkov.

4.Živočíšna výroba.

   Dobytok je hlavným zdrojom prijmov v našej obci. No, ceny začiatkom roku veľmi sľubné- 5Ks kilo živej váhy- rýchle začaly klesať, až začiatkom jesene sa ustálily na priemere 3.50Ks. Je to cena veľmi neúmerná v dobe, keď ostatné články životnej potreby rapídne stúpajú.
Nedostatok ošípaných v našom štáte sa prejavil ich vysokou cenou: cena 9Ks za kilo živej váhy sa udržala cez celý rok a možno povedať, že skôr stúpla, než klesla.
Hydina bola tiež lepšie platená ako po iné roky.
Dobytka sa predalo príbližne … kusov, ošípaných …

5. Ceny niektorých obch. článkov.

Tovar

Cena zač. roku

Cena koncom roku

Tovar

Cena zač. roku

Cena koncom roku

maslo

12

18

múka hladká

3

3

tvaroh

4

4

mäso hovädzie

8

8

mlieko

1

1.20

mäso teľacie

9

10

vajcia

 

 

mäso bravčové

12

14

pšenica

 

 

masť bravčová

15

18

žito

 

 

cukor 1kg

6

6

jačmeň

 

 

chlieb 1kg

2

2.40

ovos

 

 

ryža 1kg

2.40

3.50

múka krmná

 

 

káva zrnková 1kg

40

48

múka chlebová

2.20

2.20

drevo tvrdé-výmet

32

36

III. Sociálne pomery

   Tohto roku neumrel v obci nikto.
Z územia Maďarskom zabraného sa prisťahoval tunajší príslušník, Pavel Boška aj s rodinou, keď vlivom zmenených štátnych hraníc utratil svoj majetok v Želiezovciach.

Robotníctvo.

   Pomerne malý chotár nútil vždy občanov, aby zvýšili zdroj prijmov robotu mimo jeho oblasť. Najviac zárobkov tohto roku plynulo z cudziny. Veď na Slovensku boli na sezónnych prácach pri Bratislave zamestnaní len štyria mládenci a jedna dievka, zatiaľ čo v cudzine zarábalo vyše tridsať duší (viac ako 10% všetkého obyvateľstva). Z toho bola väčšina na sezónnych hospodárskych prácach v Nemecku: 6 rodí, 11 mužov a žien, 6 robotníckym gazdom, piati slúžili ako čeľadníci a len dvaja boli zamestnaní na stavbách. Zárobok- priemerne 300RM (2.700Ks) ročne bol pekným a výdatným doplnkom domáceho gazdovstva. V ďalšej cudzine boli na trvalých prácach zamestnaní vcelku siedmi tunajší príslušníci; z toho vo Francii jedna štvorčlenná rodina a jeden slobodný, v Uruguay dvaja robotníci.
Na píle v Dolnej Ždani a Hliníku trvale pracovali štyria chlapi. Pltníctvo, tak obľúbené a od dávna pestované zmenou južných hraníc úplne zaniklo. Každoročné plavenie dreva až od Brezna po Parkán poskytovalo tiež slušnú čiastku zárobku chlapom. Bývalí pltníci sa uspokojujú vedomím, že tento ťažký a nebezpečný chlebíček už viac neprispeje k reume, nadobudnutej vo vode studeného Hrona.
Vcelku na zárobkoch či už ako na hlavnom alebo vedľajšom zdroji prijmov sa zúčastnilo 16% občanov. Ale životná úroveň ani tak sa nezdvihla, ale naopak, vlivom stúpajúcej drahoty poklesla.

IV. Kultúrne pomery.

Lúčenie s učiteľom.

   Obecná ľudová škola tiež pocítila politický prevrat. Doterajší správca- učiteľ, Jozef Šoukal, národnosti českej, musel dľa dekrétu dňa 31.apríla zanechať tunajšiu školu. Pomocou občanov snažil sa dokázať svoju lojalitu, len aby bol na mieste ponechaný. Ale to nič nepomáhalo, musel opustiť Slovensko. Dňa mája bolo dojemné lúčenie občanov so svojím učiteľom, ktorý tu účinkoval od 1.sept.1932 so 14 mesačným prerušením a za ten čas si vedel získať sympatie ľudu. Staral sa podľa svojich síl a schopností o školu i o kultúrne povznesenie obce, začo mu patri srdečná vďaka.
Dňa 18.mája nastúpila novozvolená výp. učiteľka K. Kočuteková a pôsobila tu do skončenia školroku t.j. do 24.júna.

Príchod učiteľa.

   O prázdninách bola prevedená voľba nového učiteľa. Zpomedzi štyroch uchadzačov zvolila školská stolica za definitívneho správcu- učiteľa Jozefa Kytku, doč. učiteľa obec. ľud. školy v Lokci, 26 ročného, ženatého. Dňa 1.septembra zaujal stanicu. V pondelok 4.sept. doviedol svoju rodinu: manželku a dcéry.
Školský rok 1939/40 započal sa v piatok 1.sept. S 38 žiakmi (25chl., 13diev.). Prerušený nebol ani raz. Bližšie viď v školskej kronike!

Spolky.

   Na prvom mieste treba spomenúť HG. Z jej jednoročnej činnosti sa dá vidieť, že má nielen politický, ale aj kultúrne- výchovný význam. Od januára do marca sa týždenne raz schádzala k cvičeniu. V tej dobe sa oduševnene nacvičovaly a spievaly revolučné gardistické pochody: "Horou, dolinou", "Slováci sme od rodu", "Sme Hlinkovej gardy" a i. Po marcových udalostiach bývaly týždenné schôdze, kde si čítaly noviny a debatovalo sa. Októbrom počínajúc boly týždenné schôdze spestrené prednáškou kult. referenta J. Kytku z oboru národno- kultúrne- výchovného. Na schôdzach sa zúčastnili aj negardisti.
Sdruženie kat. mládeže po odchode dp. administrátora Jána Hulu upadlo, až celkom zaniklo.

MOK

   Kat. jednota žien mala 45 členov. Mávala mesačné schôdze, na ktorých sa prečítala nejaká prednáška alebo článok z náboženských časopisov. Dňa 8.októbra sa utvorila, vlastne zreorganizovala miestna osvetová komisia, ktorá si vzala za úkol starať sa o osvetovú službu v tunajšej obci.

Divadlo.

   Koncom fašiangov sa zahrala dráma v 4-och dejstvách: "Bez otcovho požehnania".

Stromková slávnosť.

   14. apríla bola pred kostolom "stromková slávnosť", na ktorej boly pri kostole zasadené tri lipy: Štefánikova, Hlinkova a Rázusova. Lipy majú byť zároveň živým pamätníkom vyhlásenia slov. samostatnosti. Aktuality a prednášky národne- výchovného charakteru boly usporiadané po príchode učiteľa Kytku v obecnom dome skoro každý týždeň.

Knižnica. Časopisy.

   Knihy z obecnej knižnice sa vypožičiavaly do februára a v jeseni od novembra. V obci sa odoberaly štvoraké náboženské časopisy asi v 80-ich exemplároch spolu; z poučných len Slov. hospodár v exempl. z novín chodil "Slovák- týždenník" v 4-och výtlačkoch, z denníkov odoberal jeden občan Slov. pravdu a dvaja Slov. politiku. Najčítanejšou knihou v dedine sú kalendáre. Rozšírené boly: Vojtešské 30 kusov, Misionársky 10 a Nášho priateľa 10 kusov.
Kultúrny život sa oproti minulým rokom do značnej miery zmenil, ale ťažiskom zostáva náboženstvo; a iné odvetvia, okrem politiky, niet veľkého porozumenia.

   V Dolnej Trnávke dňa 31. decembra 1939
Jozef Kytka,
kronikár



Stanyk:-) 2006