Rok 1958

Zmena v chotári

Založením JRD v tunajšej obci a v obciach susedných bola prevedená technická úprava chotára. Tak naši občania mali pozemky v chotári hornotrnavskom, hornoždánskom, dolnoždánskom, hlinickom a lovčianskom. Technickou úpravou nám tieto pozemky boli pridelené k nášmu katastru z patričných chotárov, v ktorých sa nachádzali. V zmysle technickej úpravy nám boli pridelené 3 ha lúky od čsl. štátnych lesov a to lúka pri hrone v kúte pod hlinickou vežou. Pre túto lúku malo naše JRD veľké ťahačky s JRD Hliník nad Hronom, ktoré si na lúku robilo nároky, nakoľko sa lúka nachodila v katastri ich obce. Napokon bola lúka rozhodnutím Krajského národného výboru v Banskej Bystrici pridelená nášmu JRD.

V tomto roku boli rozorané aj pasienky a premenené na ornú pôdu a to "Háj", "Lešť" a pol hektára v "Úzkej dolinke".

Nové domy

Na hornom konci obce bol v tomto roku postavený dom Štefana Dekýša a dom Gejzu Dekýša. Boli vymurované a dané pod strechu.

Film

V januári a to 19. januára sa v tunajšej obci pravidelne týždenne začal premietať film na prístroji "Almo", ktorý bol zakúpený pričinením osvetovej besedy , miestneho národného výboru, jednotného roľníckeho družstva a miestnej organizácie čsl. zväzu mládeže. Premietací prístroj aj s príslušenstvom stál 7 200 Kčs. Prvý film sa premietal český film "Stratená stopa". Priemerná návšteva na jeden film činila 40 návštevníkov.

Vodná nádrž

V tomto roku sa na potoku započalo s výstavbou priehrady, voda ktorej má slúžiť pre potreby požiarnej ochrany, prípadne ako kúpalisko. Nádrž sa mala stavať v akcii "Z" - zveľaďovanie obcí, čo znamená, že 50 % práce financoval MNV (miestny národný výbor), 50 % občania odpracovali zdarma.

Počasie

Zima končila neskoro. V marci bol ešte sneh. Posledný zmizol 10. marca. Jar bola potom pekná; siať sa začalo v apríli, v prvej polovici. Sená sa spravili za pekného počasia, no nie tak žatva. August bol veľmi daždivý, veľa dobrej slamy v stohoch namoklo. Mlatba sa pre dažde pretiahla a ťažko ju bolo skončiť. Jeseň bola tiež veľmi mokrá. Začalo pršať v druhej polovici októbra. Sejbu pre dažde nebolo možné dokončiť. Na "Mikšove" a na "Dlhej" družstevníci siali pšenicu koncom novembra a začiatkom decembra.

Pásavka zemiaková

Na zemiakových porastoch sa v tomto roku vo väčšom množstve objavila pásavka zemiaková. Zemiakové porasty s jej larvami členovia družstva na svojich záhumienkoch posýpali dynocidom, čo ich zničilo.

Obyvateľstvo

K 31. decembru 1958 mala Dolná Trnávka 337 obyvateľov slovenskej národnosti, rímskokatolíckeho náboženstva. Z tohoto počtu je 41 rodín roľníckych (členovia družstva), robotníkov je 34, úradníkov 10, v inom zamestnaní 12, dôchodcov je 36, remeselníci 3. Z celého počtu obyvateľov 13 občanov má maturitu, dvaja vysokoškolské vzdelanie, študentov je 7, vysokoškoláci 4. Cez rok sa narodilo päť detí, zomreli štyria dospelí. Sobáše boli 4. Do Žiaru nad Hronom sa odsťahovali sve rodiny : Jozef Majerský a Ľudevít Kováč s rodinou.

Najstarší obyvatelia

Najstaršími obyvateľmi sú Jozef Dekýš č. 27- 86 ročný, Mária Majerská č. 42 - 85 ročná a Jozef Dekýš č. 55 - 82 ročný. Všetci traja ešte pri dobrom zdraví.

Priezviská

V obci je 23 druhov priezvisk. Z celkového počtu 69 rodín priezvisko Dekýš má 16 rodín, Tesák 9, Magula 6, Boška 5, Kúšik 4, Kysel 3, Kováč 3, Majerský 3, Gallo 2, Kružic 2, ostatné priezviská sa vyskytujú po ráze v rodinách.

Životná úroveň

Životná úroveň oproti minulosti značne stúpla. Vidieť to jenak na vzhľade domov , na obliekaní a na celom spôsobe života. V životnej úrovne hovorí veľa aj bytová kultúra a stravovanie. Všetky domy sú pokryté škridľou, zvonku pekne upravené, s drevenými , ba i parketovými podlahami v izbách. Každá rodina žije v jednej alebo vo viacerých izbách. Viac rodín, ako to bolo kedysi, v jednej izbe spolu nežije. Syn sa prv nežení, kým nemá pre seba izbu alebo dom. Je snaha, aby každá rodina žila samostatne a z tohoto dôvodu za posledných 10 rokov bolo postavených 13 domov a veľa domov bolo obnovených.

V bytoch sú pekné nábytky, pokrovce a na oknách záclony. Temer ani v jednej rodine nechýba rádio a v štyroch rodinách sú televízory. Modernizujú sa aj dolnotrnavské kuchyne. V mnohých nájdeme už elektrické sporáky (4), ľadničky (3), elektrické rúry (7); gazdinám pri praní slúžia pračky. Tieto nájdeme už v temer každom druhom dome. Odievanie je veľmi slušné, ba u mnohých mladých až prepychové a výstredné. Móda z miest sa hneď šíri po dedinách a neobchádza veru ani tunajšiu obec.- Stravovanie je dobré. Ľudia požívajú hodne mäsa, jedál z múky. Veľmi obľúbené sú halušky, rezance, buchty, palacinky, šunkové fliačky. Mäso pripravujú gazdinky mnohorakým spôsobom.- V lete sa v domácnostiach zavára veľa ovocia, zeleniny, bobuľovín a varia sa rôzne lekváre (jahodový, slivkový, malinový, černicový, ríbezľový, jablčný). - Mnohé rodiny si predplácajú rôzne časopisy alebo noviny (Pravda, Smena, Život, Slovenka, Katolícke noviny).

Niektorí občania sú stálymi návštevníkmi našich filmových predstavení a rôznych divadelných alebo atrakčných vystúpení v kultúrnom dome. Zábavy v kultúrnom dome - do roka boli štyri - majú celkom iný ráz ako kedysi. Na zábavu chodievajú nielen mladí, ale aj starší občania, ktorí sedia v sále okolo stolov.

Príjmy

Životná úroveň stúpa preto, lebo tunajší robotníci, pracujúci v neďalekom závode v Žiari majú slušné zárobky - 1500 - 1800 i vyše 2000 Kčs mesačne. Zárobky robotníkov pracujúcih inde sú nižšie - 1200 - 1500 Kčs. Takéto sú i platy úradníkov, učiteľov a podobne. Pomerne nízke platy majú osoby zamestnané v obchode. Tieto sa pohybujú okolo 700 - 1200 Kčs. Je veľmi veľký rozdiel medzi platom slobodného a ženatého zamestanca s rodinou. Slobodní zamestnanci majú strhované zo zárobku značné dane. Za slobodných sa považujú aj bezdetní manželia. Pri mesačnom zárobku 1300.- Kčs daň u slobodného činí 225,30 Kčs, u ženatého s dvomi deťmi 98,55 Kčs. Slobodný teda dostane k výplate 1074,70 Kčs, ženatý 1201,45 Kčs. Toto opatrenie je správne. Prídavky na deti sú nasledovné : na 1 dieťa 70 Kčs, na 2 - 170.- Kčs, na 3 - 310 Kčs, na 4 - 470 Kčs, na 5 - 630 Kčs, na 10 - 1430 Kčs. Príjmy dôchodcov sú rôzne. Pohybujú sa od 70 až do 400 Kčs, záleží od toho či je to dôchodok starobný, sociálny alebo invalidný.

Motocykle

Slušné zárobkové možnosti umožnili mnohým naším občanom zakúpiť si motocykle, na ktorých dochádzajú do zamestnania. Motocykle majú títo naší občania: Ľudevít Kemiač, Ján Záhorec, Jozef Boška č.16, Ján Lupták č. 26, Ľudevít Magula č. 28, Jozef Magula č. 35, Július Slanina č. 47 a Ladislav Magula č. 48. Menšie motocykle zvané "Pionier" majú Emil Dekýš č. 13, Albín Truben č. 18, Koloman Tomáš a Štefan Boška 54. Ešte menší motocykel má Ján Magula č. 8 a Ladislav Tesák č. 9; tieto malé motocykle sa volajú "Moped". Motocykel "Jawa" má ešte Jozef Kúšik č. 14.

Miestny národný výbor

Miestny národný výbor má 9 členov. Sú to naši občania:
Ľudevít Boška 28 - predseda,
Ján Kováč 49 - tajomník,
Ján Tesák 9 -účtovník,
Ľudovít Kemiač 1 - člen rady,
Jozef Kysel 21 - člen rady,
Emil Dekýš 13 - člen MNV,
Ján Majerský 44 - člen MNV,
Július Slanina 47 - člen MNV,
Emil Magula - člen MNV.

Prácu miestneho národného výboru riadi a usmerňuje predseda MNV Ľudevít Boška. Je rozvážny, agilný a jeho cieľom a snahou je blaho občanov a rozkvet obce. Preto je u občanov obľúbený a požíva všeobecnú úctu a dôveru.

Rada miestneho národného výboru i plénum MNV pravidelne zasadá a zo svojich zasadnutí vynáša konkrétne uznesenia. Za splnenie uznesenia je poverený niektorý člen MNV a toto plnenie sa pravidelne kontroluje.

Rozpočet MNV

Rozpočet MNV na rok 1958 činil 61 000Kčs. Z toho rozpočet na vnútornú správu činil 1800.- Kčs, na komunikácie 16 000.- Kčs, na akciu "Z" 21 000.- Kčs, na školstvo 6 400.- Kčs , na osvetu 4000 Kčs. Výdavky činili 61 000.- Kčs.

Poľnohospodárstvo

Obec je čisto poľnohospodárska. Všetkej pôdy je 312,33 ha, z toho 173,72 ha orná pôda, 70,01 ha lúky a 68,60 ha pasienky. Majiteľom všetkej pôdy je jednotné roľnícke družstvo. Založením družstva sa pôda začala obrábať strojmi, ktoré sú vlastníctvom družstva. Jednotné roľnícke družstvo má tieto stroje: 4 traktory, 2 rozmetadlá, obrábače sena, hrabačky (4), kosačky za koňmi (4), kosačky za traktormi (2), sejačky veľké (2), sejačky malé (4), disky, brány za traktormi, pluhy za traktormi(3), sadzače zemiakov (1), senomet (1).

Práca poľnohospodárska sa pomaly mechanizuje. Okrem spomenutých strojov na veľkej pomoci boli aj dva družstvené samoviazače. - Značným prínosom pre poľnohospodárstvo v našej obci bolo založenie družstevnej školy práce, ktorú navšetevovalo 12 občanov a ktorej vedúci bol Ľudovít Dekýš č. 55. Prednášatelia chodili z Kremnice.

Do poľnohospodárskych škôl nebol správou družstva vyslaný nikto. O rozvoj poľnohospodárstva sa okrem správy jednotného roľníckeho družstva zasluhoval aj miestny národný výbor.

JRD

Na čele družstva ostala správa zvolená v minulom roku po založení družstva. Jej pričinením sa pokračovalo v budovaní družstva. Dokončila sa výstavba ošípárne a začala sa výstavba kravína. Úprava miesta pod kravín na jar prevádzala sedemčlenná skupina murárov z Čaky. Spočiatku spávali v malej miestnosti kultúrneho domu, neskoršie v izbe bývalej pastierne za obchodom. Ich práca nebola veľmi kvalitná a cez deň urobili málo.

Odmeňovanie v družstve sa prevádzalo podľa množstva pracovných jednotiek. Tieto sa prepočítavali podľa odpracovaných hodín. Jedna hodina = 0,18 pracovnej jednotky. Podľa noriem sa nepracovalo ani na skupiny nie. Proti týmto nedostatkom členovia reptali a dožadovali sa odmeňovania podľa noriem.

Stáleho traktoristu vykonával Ladislav Magula, 49. Bol traktoristom zručným a obetavým. Organizácia práce nebola najvýhodnejšia, často sa pracovalo živelne, no pracovná morálka bola uspokojujúca.

Rastlinná výroba

Zo všetkej ornej plochy pripadalo na jednotlivé kultúry toto množstvo hektárov: pšenica 48 ha, raž 5 ha, jačmeň 36 ha, ovos 5 ha, kukurica na siláž 5 ha, zemiaky 26 ha, repa krmná 1 ha, ďateliny 20 ha. Ostatná orná pôda pripadla členom na záhumienky.

Jarné práce na jar začali v polovici apríla, žatevné práce 10. júla. Počasie prialo senám, no nie tak žatve a temer nič neskorším jesenným prácam. Druhá polovica augusta a mesiac november boli veľmi mokré. Práce sa však zvládli. V žatve do zvážania bolo okrem 4 párov koní zapojené aj 7 párov kráv. Pre nepriaznicvé počasie sa mlatba skončila až v prvé septembrové dni.

Rok bol dosť úrodný. Na ha sa urodilo 19 q pšenice, jačmeňa 17 q, a raže 15 q. Ďatelinového semena sa všetkého namlátilo vyše 20 q. Tento rok bol veľmi úrodný na zemiaky. Všetkých sa urodilo 50 vagónov. Na 20 ha družstvo pestovalo zemiaky sadbové, za ktoré obdržalo veľmi pekné peniaze. Za všetky zemiaky obdržalo JRD 130000 Kčs a prekročilo na zemiakoch plánovaný príjem o 100000 Kčs.

Živočíšna výroba

Sústredenie ošípaných sa previedlo rajónovito ( u Miškov č.11 a u Jastrabov č.40) a to dňa 8. marca. Celkom sa sústredilo 42 ošípaných vo váhe 3360 kg. Do ošípárne bolo sústredenie prevedené v októbri. Stav ošípaných k 31.12.1958 bol 206 kusov. Zima v nevyschnutej ošíparni pôsobila dosť nepriaznivo. K tomu okolie ošípárne nebolo odvodnené a tak ošípané nachladli, kašlali, čo sa nepriaznivo odrážalo na prírastkoch. V roku 1958 sa odovzdalo bravčoviny vo váhe 8750 kg. Krmičmi ošípaných boli Michal Magula 48, Pavlina Dekýšová 42 a Mária Kováčová 49.

Sústredenie kráv sa previedlo 6. júna a to tiež rajónovite. Do stavby Alfonza a Jozefa Kováča sa sústredilo 32 kráv, do maštál v tom istom dvore 13 kráv. Pred sústredením bola prevedená adaptácia stodoly. Ostatný dobytok bol tiež sústredený rajónovite po maštaliach. Krmičmi kráv sa stali Martin Kováč 24, Jozef Lupták 26 a Ján Dekýš 27. Od sústredenia do konca roku sa vyprodukovalo 44918 l mlieka a odovzdalo 10418 kg hovädzieho mäsa.

Sliepky sa sústredili dňa 20.8.1958 a to v počte 60 nosníc. Cez rok sa prikúpilo 600 kureniec. Nosnice do konca roku naniesli 2850 kusov vajec. - Krmičkou nosníc bola Mária Tesáková č. 12.

Naše JRD malo voči štátu predpísané na rok 1958 tieto dodávky: pšenica 74 q, raž 57 q, jačmeň 37 q, ovos 49 q, hovädzie mäso 65 q, bravčové mäso 36 q, zemiaky 700 q. Tieto dodávky družstvo splnilo, ba dodalo i na štátny nákup.

Kultúra

Pre účely kultúry slúžil kultúrny dom, v ktorom od 19. januára bolo zavedené pravidelné premietanie filmov. Premietačom sa stal Jozef Kúšik č. 14. Cez rok sa odohrali tieto divadlá: J.K.Tyl: "Podpaľačova dcéra", D.Z.Louček: "Úklad a matka". Obidve hry boli zahrané s úspechom. Žiaci odohrali 26. decembra rozprávkovú hru "Medveď a víla". Hry s mládežou a so žiakmi nacvičil miestny učiteľ a tunajší rodák Ladislav Dekýš.

Okrem divadiel boli prevedené dve atrakčné vystúpenia, ktoré predviedli pojazdní artisti. Pre poučenia obyvateľov bolo zadržaných 8 prednášok s poľnohospodárskou, vedeckou alebo zdravotnou tématikou. - Pre kultúrne účely sa vo veľmi veľkej miere používal aj miestny rozhlas. - Cez rok boli zadržané 3 tanečné zábavy.

Školstvo

Do tunajšej školy chodilo 41 žiakov rozdelených do dvoch tried. Pre malé učebné priestory vyučovalo sa na smeny. Jedna trieda chodila jeden týždeň doobeda druhý týždeň poobede. Řiaditeľ školy Ladislav Dekýš okrem vlastného vyučovania pracoval veľmi úspešne so žiakmi v pestovateľskom krúžku a to pri pestovaní stromkov a zemiakov. Ďalej so žiakmi nacvičoval divadlá. - Okrem riaditeľa školy vyučovala na škole aj Margita Dekýšová, manželka riaditeľa, ktorá si veľmi pekne počínala so žiakmi nielen v práci ale aj mimo školy.

Šport

Dňa 1. júla 1957 bola v tunajšej obci založená telovýchovná jednota Sokol so 40 členmi. Za predsedu bol zvolený učiteľ Ladislav Dekýš, za tajomníka Ladislav Tesák, za vedúcaho oddielu Viktor Tesák. Náš futbalový oddiel mal v jesennom okresnom prebore k dispozícii týchto hráčov:
Alojz Dovec, Ján Dovec, Marian Tesák, Jozef Tesák, Ján Lupták, Jozef Kováč, Milan Kemiač, Jozef Gallo, Ing. Emil Tesák, Ján Kúšik, Milan Adamec (Dolná Ždaňa), Ľudevít Tesák.

Hneď v jeseň vybojoval úspešne 4 majstrovské stretnutia s nasledovnými výsledkami:
D.Trnávka - Ladomerská Vieska - 7:1,
D.Trnávka - Kremnička - 3:3,
Janova Lehota - D.Trnávka - 1:3,
Kosorín - D.Trnávka - 2:4.

Okrem spomenutých hráčov veľmi platným bol ešte hráč Ladislav Boška. Tak sme sa v jesennom kole umiestnili na prvom mieste tabuľky ako najlepší a robili sme si nádeje, že po úspešnom jarnom štarte sa prebojujeme do vyššej súťaže.

Sociálne pomery

V obci niet sociálne slabých ľudí, ktorí by boli odkázaní na pomoc iných. Niet nezamestnaných, ba by sa mohlo povedať, že v JRD chýbajú pracovné sily. Obyvatelia majú široké pracovné možnosti v blízkom závode, kde vyrábajú dobré mzdy. - Deti chodia do školy čisto oblečené, obuté, upravené, s remenými aktovkami v rukách. - Byty sú vyhovujúce, zdravotne nezávadné.

Zdravotníctvo

Obec Dolná Trnávka nemá vlastného lekára. Naše zdravotné stredisko je v Žiari nad Hronom a naším obvodným lekárom je Dr. Vladimír Profous. Na zavolanie robí návštevy u chorých. V práci je veľmi svedomitý, ochotný prísť kedykoľvek. Preto je u obyvateľov veľmi obľúbený. - Keď je potrebné, sanitka odvezie pacienta do nemocnice. -Cez rok bolo povinné očkovanie abyvateľov proti týfusu ( 2x) a tetanu. Tak isto bolo viackrát prevádzanie očkovanie žiakov proti rôznym chorobám.

Verejný život

Počas roku sa konalo viacej hovorov s ľudom, poriadaných buď miestnym národným výborom alebo správou družstva. Na týchto hovoroch sa prejednávali rôzne otázky verejného života alebo otázky poľnohospodárske. -Do verejného života sa zapájali aj členky výboru žien pri miestnom národnom výbore. Predsedníčkou VŽ (výboru žien) bola Božena Dekýšová č. 13. Cez rok sa konali dve väčšie oslavy a to oslava MDŽ (medzinárodný deň žien) a MDD 1. júna. Oslavu pripravila národná škola za spolupráce výboru žien.

Náboženský život

Obyvatelia sú náboženstva rímskokatolíckeho, hlboko nábožensky založení, menovite starší ľudia. Všetci sa pravidelne zúčastňujú na náboženských obradoch, ktoré k úplnej spokojnosti veriacich chodí vykonávať duchovný z Lovče, dekan Dr. Michal Balko.

V Dolnej Trnávke 31.decembra 1958
Ladislav Dekýš - kronikár

---