| |
 |
ROK 1960Politické pomeryRok 1960 je rokom oslobodzovania afrického ľudu spod jarma kolonizmu. Sedemnásť štátov v Afrike dosiahlo slobodu. Celý svet sledoval udalosti v Kongu a želal veľa úspechov Lumumbovej vláde. Aj dolnotrvnavskí občania pozorne sledovali priebeh všetkých týchto udalostí a prejavovali solidaritu s africkým ľudom. Najmä mladí so záujmom počúvali zprávy v rádiu, sledovali tieto udalosti na obrazovkách televízorov a na stránkach dennej tlače. Činnosť mládežeČinnosť mládeže sa sústreďuje v práci MO ČSM ( miestna organizácia čsl. sväzu mládeže), ktorej predsedom je Jozef Kúšik č. 14. Mávajú pravidelné schôdzky a zapájajú sa do verejného života v obci. Vo forme brigád sa zapájajú do práce na JRD a to pri výrobe kompostu, kosbe sena, v žatve a na výstavbe hospodárskych budov. Celkom odpracovali 220 hodín, v hodnote 2200 Kčs. - V jesennom období vysadili 45 kusov ovocných stromkov, ktoré vypestovali žiaci národnej školy. PrírodaPočasie bolo pomerne daždivé. Veľa pršalo počas žatvy a najmä v jesennom období. Jeseň bola pre poľnohospodárstvo priamo katastrofálna. Nebolo možné porobiť jesenné práce. Namiesto plánovaných 45 ha pšenice zasiali družstevníci len 15 ha. A tak pôda ostala neobrobená. Teplota počas roku bola normálna. Veľké výkyvy teploty oproti normálnosti sa nevyskytli. V júni daždivé obdobie spôsobilo, že voda z Hrona sa rozliala a zaplavila ďaleko i okolité polia, zemiaky, repu... Také veľké rozliatie nepamätajú mnohí občania. Na rozvodnený Hron skoro životom doplatili Július Kúšik č. 14 a Jozef Kapusta č. 18. Obidvaja mládenci sa odvážili ísť cez rozvodnený Hron po ceste od stanice do Dolnej Ždane. V blízkosti Fridrichovho domu ich voda, siahajúca im po prsia, začala brať, takže sa v poslednej chvíli zachytili o telefónny stĺp a volali o pomoc. Na pomoc im prišli dolnoždanskí chlapi, ktorí ich zachránili. ÚrodaPoľnohospodári, naši družstevníci sa nemohli sťažovať na úrodu. Táto bola veľmi pekná, iba úroda zemiakov sklamala. Tých bolo skutočne málo, na 1 ha 30q. No naproti tomu bola veľmi pekná úroda sena, ďatelina i mládze. Aj obiloviny sypali dosť dobre. Hektárové výnosy obilovín na JRD boli nasledovné: pšenica 20,7 q, raž 17,3 q, jačmeň 22 q. V JRD sa celkom namlátilo pšenice 1035 q, raže 195 q, jačmeňa 880 q. Úroda krmovín bola veľká, no zlej akosti. Daždivé počasie nedovolilo krmoviny náležite vysušiť. Stalo sa, že seno bolo na lúke i 2 - 3 týždne. A tak stratilo na svojej hodnote. Ďateliny sa podarilo usušiť lepšie. SilážV tomto roku si JRD pre dobytok pripravilo veľmi dobrú siláž z kukurice vypestovanej do voskovo-mliečnej zrelosti. Kukuricu zasilážovali spolu so strniskovou ďatelinou. Silážovanie bolo prevedené do novej silážovej jamy. Práca so silážovaním bola prevedená kvalitne, hmota bola kvalitná a tak sa stalo, že aj siláž, ktorú začali skrmovať v decembri bola veľmi kvalitná. Výstavba JRDZ hospodárskych stavísk sa postavili na JRD tieto: matečník pre ošípané, kurín a začalo sa s výstavbou voľného ustajnenia mladého dobytka.KrmičiKŕmenie dobytka prevádzali nasledovní občania: Ján Boška č. 34, Ján Dekýš 27, Ján Dekýš 42, Martin Kováč. Po sústredení koní tieto kŕmil Ondrej Magula. Krmičkami ošípaných boli Mária Kyselová a Mária Tesáková 23. Pasenie dobytkaDobytok JRD pásol Martin Kováč. Pretože sa pásli aj kravy členov JRD (kravy chované na záhumienkoch, vypomáhal M. Kováčovi vždy jeden člen JRD alebo občan chovajúci kravu. Títo sa denne menili: každý deň pásol iný člen JRD alebo občan. Vedenie družstvaPredsedom družstva bol ako aj minulé roky Štefan Kúšik, účtovníkom Ľudevít Magula,
skladníkom Jozef Kružic, agronómom Ľudevít Tesák 46, vedúcim živočíšnej výroby Anton
Kúšik, vedúcim stavebnej skupiny Ľudevít Kružic. DoplatkyDňa 31.januára 1960 bola v kultúrnom dome členská výročná schôdza JRD. Na nej družstveníci vyhodnotili svoju prácu za minulý rok. Zo správy predsedu JRD bolo vidieť, že hospodárenie bolo dobré. Plánovanú hodnotu pracovnej jednotky - 18 Kčs prekročili a stanovili na 20 Kčs, teda o dve koruny viac. Nakoľko sa členom zálohove vyplácalo 10 Kčs, činil doplatok na pracovnú jednotku tiež 10 Kčs. Keď boli doplatky dobré, aj schôdza mala veselé a radostné zakončenie: po schôdzi bolo spoločné posedenie družstveníkova ostatných občanov. Jedlo sa, popíjalo a tancovalo. Do tanca vyhrávala cimbalová muzika pod vedením Jozefa Štefana z Hornej Trnávky. Nálada bola dobrá u všetkých. Ako by aj nie: veď prítomní občania a pozvaní hostia skonzumovali dve skoro stokilové ošípané, jedno teľa a toto množstvo do rána zaliali asi 50. litrami pálenky, veľa litrami vína, piva a malinovky. Každý jedol na účet družstva, dospelí i deti. ZáhumienkyČlenovia JRD mali pre svoju vlastnú potrebu záhumienky vo výmere 50 arov. Nečlenovia družstva, teda robotníci zamestnaní v závode, mali záhumienky o výmere 15 a a starci v obci 5 a. Na záhumienkoch pestovali členovia a ostatní zemiaky, jačmeň a zeleninu. S obrábaním záhumienky boli spojené často veľké ťažkosti a to v tom, že záhumienkári nemali čím poorať záhumienku, hnoj na ňu vyviezť, poobrábať. V ojedinených prípadoch si spriahali niektorí svoje kravy a tak orali alebo vozili hnoj, bránili. Väčšinou boli odkázaní na pomoc JRD. Najprv sa robili práce v JRD a len potom na záhumienkoch. Za jednu hodinu konského poťahu sa platilo družstvu 15 Kčs, za použitie traktoru na hodinu 24 - 28 Kčs. Úrody na záhumienkoch boli dobré, omnoho lepšie ako na JRD, pretože si ich každý dobre hnojil a svedomite obrobil. Tu nebolo vidieť burinu ako niekde na družstevných poliach. Stávalo sa, že družstveníci na úkor JRD pracovali na svojich záhumienkoch. Pomer občanov k JRDJednotné roľnícke družstvo je už založené tri roky a za túto dobu dosiahlo vo svojom hospodárení dobré výsledky. Tieto výsledky sú dobré predovšetkým v porovnaní s výsledkami okolitých družstiev. I napriek tomu nemôžeme hovoriť o úplnej spokojnosti všetkých družstevníkov. Mnohí sa ešte nevyrovnali s myšlienkou, že prestali byť vlastníkmi pôdy, že táto patí už kolektívu. Nevytvorili si správny pomer k práci na spoločnom poli. Zdalo sa im, že robia na cudzom, nie na svojom spoločnom: preto niektorí, opakujem, niektorí, pracovali povrchne, ledabolo, len aby dostávali hodinovú odmenu. Takýchto jednotlivcov bolo málo, ostatní pracovali poctivo, svedomite. Vyskytli sa aj ojedinelé prípady krádeže zo spoločného družstevného majetku, no tieto sa obmedzovali na nejakú tú trávu alebo ďatelinu pre zajace, alebo zmizla menšia - väčšia doska od hospodárskych budov, kus stavebného železa..., niekoľko makovíc. Krádeže väčšieho rozsahu sa nevyskytovali. TelevízoryDolnotrnavskí občania žijú zo dňa na deň lepšie. Životná úroveň stúpa. Prejavuje sa to okrem iného aj na zakupovaní nových a nových televízorov. Ku koncu roku ich už bolo v obci 20. V prepočte na počet obyvateľov, pripadne jeden televízor na 17 obyvateľov. DivadláMiestni divadelní ochotníci pod vedením učiteľa Ladislava Dekýša zahrali vo februári veselohru v 3. dejstvách "Veľké ryby". Hra mala u občanov veľký úspech. Dňa 16. novembra odohrali hru R.Kazíka "Verona". Hlavnú postavu - Veronu sveľkým úspechom zahrala Adela Dekýšová. S touto hrou potom naši ochotníci podnikli zájazdy do Prochota, Hornej Ždane a Lovčice. Poľnohospodársky útulokDňa 1. mája bol v tunajšej obci otvorený poľnohospodársky útulok. Do neho chodili deti od 3. do 6. rokov. Prevádzka útulku trvala ráno od 7. hodiny do 18. hodiny. Vedúcou útulku bola Terézia Tesáková, ktorá sa najprv zúčastnila týždenného školenia. Útulok bol umiestnený na dolnom konci dediny pri potoku v bývalej pastierni. Miestny národný výbor miestnosti pastierne vhodne dal upraviť a ohradiť. Opravy budovy stáli celkom 19000 Kčs. O založenie útulku a o prevedenie opráv sa zaslúžil tajomník miestneho národného výboru Emil Magula. Musel ísť veľa razy na okresný národný výbor , aby na opravu budovy vymohol peniaze. Jeho práca bola korunovaná úspechom. Výstavba obceV tomto roku so stavbou domu započali Ladislav Dekýš, riaditeľ tunajšej školy a Ľudevít Magula V Dolnej Trnávke 31. decembra 1960 |
Stanyk:-) 2006 | |
