Roky 1952 - 1957

Prerušenie v písaní kroniky

Od roku 1951 až do roku 1957 včítane sa do kroniky nerobili žiadne záznamy. Stalo sa tak nielen u nás, ale takmer vo všetkých obciach okresu. Chybou bolo aj to, že nebolo postarané o odmenu kronikára. V roku 1957 bolo odborom kultúry rady okresného národného výboru v Kremnici nariadené pokračovať v písaní kroník a to tak, že zápisy z vynechaných rokov budú stručné, podchytené v nich budú v krátkosti všetky dôležité udalosti až do konca roku 1957.

Voľby

V máji roku 1954 boli prevedené voľby do národných výborov. V našej obci v Dolnej Trnávke do národného výboru bolo zvolené deväť členov. Bola zostavená komisia, ktorá zostavila kandidátku s deviatimi členmi. V predvolebnej kampani boli občania oboznámení s kandidátkou. Okrem členov do miestneho národného výboru sa volil aj člen do okresného a krajského národného výboru.

Jeden z týchto členov bol z Lovče a jeden z Lutily. Volieb sa zúčastnil každý občan starší ako osemnásť rokov. K tým občanom, čo sa pre nemoc nemohli dostaviť do volebnej miestnosti v kultúrnom dome, prišla dvojica členov volebnej komisie s prenosnou urnou. Volebné lístky dostal každý volič vo volebnej miestnosti. Za členov národného výboru boli zvolení títo občania: Ľudevít Kemiač, Ľudevít Boška 29,Ján Kováč 49,Štefan Kúšik 23, Jozef Škriniar, Ján Tesák 9, Jozef Kysel 21, Ján Majerský 44, Emil Dekýš 13. Títo členovia si potom sami medzi sebou zvolili predsedu a to Ľudevíta Kemiača a za tajomníka Jána Kováča.

V roku 1957 prebiehali opäť voľby a to celkom obdobne s predchádzajúcimi. Počet členov bol rozšírený na jedenásť. Boli zvolení títo členovia: Ľudevít Kemiač, Ľudevít Boška, Ján Kováč, Štefan Kúšik, Ján Tesák, Jozef Kysel, Ján Majerský, Emil Dekýš, Ludevít Kružic, Emil Magula a Július Slanina. Za predsedu si títo členovia zvolili Ľudevíta Bošku, tajomníkom ostal naďalej Ján Kováč. Práce účtovníka národného výboru vykonával Ján Tesák č.9.

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov v Dolnej Trnávke pomaly, ale celkom badateľne a pravidelne stúpa; na konci roku dosiahol 358 obyvateľov. Donedávna počet obyvateľov Dolnej Trnávky sa pohyboval okolo tristo. Stály prírastok obyvateľstva je spôsobovaný tým, že v dôsledku novovybudovaného závodu v Žiari nad Hronom obyvatelia nie sú odkázaní odchádzať za zamestnaním inde.

Zamestnanie

V tomto závode sú zamestnaní i mnohí, čo skončili i jedenásťročnú školu alebo iné odborné školy. Celkom do zamestnania odchádza autobusmi 70 občanov a z nich 39 je zamestnané v závode v Žiari nad Hronom, ostatní sú zamestnaní mimo továrne v iných podnikoch v Žiari. Ako inžinier chémie pracuje v továrni Emil Tesák. Ako oadministratívni alebo technickí úradníci sú zamestnaní: Anna Dekýšová 31, Ladislav Boška 29, Olina Tesáková 32, Ľudevít Magula 28, Stanislav Magula, Ladislav Tesák. - Mnohí z robotníkov pracujú na smeny.

Životná úroveň

V dôsledku toho, že mzdy robotníkov v továrni sú dobré ( priemerná mzda 1300 Kčs u ženatého a 1000 Kčs u slobodného), životná úroveň oproti minulosti veľmi stúpla. Celkove sa ona prejavuje na obliekaní, stravovaní, bytovej kultúre, a v zaobstarávaní vymožeností techniky do kuchýň a podobne. Na sklonku roku 1957 bolo v našej obci 14 pračiek, 5 elektrických rúr, 25 elektrických motorov, rádio v každom dome okrem ôsmich izieb, 7 motocyklov a 2 pioniere, atď. Najviac sa životná úroveň prejavuje v tých rodinách, kde sú zamestnaní obaja manženia alebo iní členovia rodiny. - V tých rodinách, kde rodina žije len z jedného platu, tam si nemôžu toľko dovoliť.

Prvé televízory

Prvé televízory sa objavili v obci na sklonku roku 1957 ; kúpili si ich Kalman Tomáš a Jozef Dekýš č. 53. Nie celkom dokonalý obraz zachytil v tomto roku na svojom televízore len Jozef Dekýš.

Výstavba obce.

Za posledné obdobie značne pokročila výstavba našej obce, menovite však v roku 1957. V roku 1956 bola pristavená predná časť kancelárie MNV, dom si postavil Štefan Majerský. V tomto roku si postavili domy Pavol Fedor, Tobiáš Dovec, Viktor kališ, Emil Magula, Jozef Kysel; so stavbou započal aj Ján Kováč 49 a Ondrej Kysel.Predtým si postavili domy Koloman Tomáš a Ján Majerský. Na každú stavbu mal dotyčný povolenie od okresného národného výboru; bez povolenia stavby sa nemohlo započať. Menovaní mali značné ťažkosti so zaobstarávaním stavebného materiálu, najmä tehlou, škridľou, drevom, železom a cementom. Za jednu tehlu platili 0,70 Kčs- 1 Kčs, za škridlu 1 Kčs - 2 Kčs, za 1 q cementu 60 Kčs. No i pri týchto ťažkostiach sa veľmi rozprúdila stavebná horúčka.

Dvojtriedna škola

Ako už bolo spomenuté počet obyvateľov v našej obci stúpol; vzrástok aj počet detí. Počet školopovinných detí sa zvýšil v školskom roku 1957/58 nad štyridsať a preto podľa platných predpisov v školskom roku 1957/58 bola naša jednotridna škola rozšírená na dvojtriednu. Na škole vyučujú manželia Ladisla Dekýš a Margita Dekýšová.

Študenti

Počet študujúcej mládeže za posledné roky stúpol. Na vysokej škole v Košiciach študujú Jozef Kováč veterinárstvo, Marian Tesák hutníctvo, Jozef Gallo; na vysokej škole v Bratislave Milan Kemiač študuje geológiu. Na priemyselenj škole vo Zvolene študujú Július Kúšik a Kamil Tesák; na priemyselnej škole geologickej v Spišskej Novej Vsi študuje Cyril Kapusta, na Hospodárskej škole v Brezne Antonín Kúšik; na Chemickej škole v Banskej Štiavnici Ľudevít Dekýš; na pedagogickej škole študuje Anička Tesáková č. 23; na Jedenásťročnej škole v Žarnovici študuje Adela Dekýšová a Otília Dekýšová. - Všetci vysokoškoláci dostávajú štátne štipendium. Aj na odborných školách dostávajú štipendium. Bez štipendia by mnohí z nich nemohli študovať. Toto sú veľké výhody, ktoré študentom poskytuje naše socialistické zriadenie.

Podnebie a úroda

Zdá sa, akoby sa za posledné roky menilo aj podnebie. Zimy sa odďaľujú a temer rok čo rok sa trvalý sneh objavuje až po vianočných sviatkoch. Najsilnejšie zimy boli od polovice januára do polovice februára; marec a apríl bol teplejší ako máj. V máji boli rok čo rok po pätnástom tuhé mrazy až - 5 °C. Tieto zničili uhorky, tekvice, fazuľu, paradajky a najmä kukurica veľmi nimi trpela. Letá boli mierne, no v tomto roku - 1957 boli začiatkom júla veľké horúčavy. Teplota dosiahovala až + 38 °C.

Čo sa týka úrody, možno povedať, že bola vždy dobrá, ba až bohatá. Veľmi pekná úroda sa dosahovala v zemiakoch a to na 1 ha až 250 q, u pšenice asi 22 q, u jačmeňa 25 q. Tieto dobré výnosy naši roľníci dosahovali predovšetkým správnym obrábaním a hnojením pôdy.

Dodávky

Zo svojej ornej pôdy mala obec predpísané povinné dodávky jednotlivých produktov štátu. Tieto boli potom podľa veľkosti pôdy rozpísané jednotlivým roľníkom. Celoobecný predpis dodávky jednotlivých produktov v roku 1957 bol nasledujúci: pšenica 123 q, raž 26 q, jačmeň 48 q, hovädzie mäso 130 q, bravčové mäso 75 q.

Založenie JRD

Dňa 6. septembra 1957 bolo v tunajšej obci založené JRD (jednotné roľnícke družstvo). Stalo sa tak od 15. do 21 hodiny za prítomnosti pracovníkov okresu s. Červeňa a s. Kmeťa. Do JRD vstúpili všetci roľníci. Prihlášky podpísali na úrade MNV, kde boli jednotlive predvolávaní. Do JRD sa združilo celkom 57 roľníkov, pôda ktorých činila 231,70 ha; z toho 173,72 ha bola pôda orná. S pôdou, ktorá pripadla družstvu od MNV a urbáru, výmera činila 312,33 ha. Na tretí deň po založení JRD bola v kultúrnom dome za prítomnosti všetkých družstevníkov zvolená správa družstva a to nasledovne: Štefan Kúšik č. 23 - predseda, Ľudevít Tesák 46, agroóm, Štefan Boška 16 - vedúci živočíšnej výroby, Jozef Kružic 4 - hospodár a skladník; členovia správy: Jozef Škriniar 39, Jozef Dekýš 40, Anton Dekýš 31, Jozef Boška 29. Za účtovníka ako nečlen bol zvolený Ľudevít Magula 29.

Prvé kroky v JRD

Novozvolená správa JRD sa hneď po zvolení ujala vedenia. Na členskej schôdzi sa uzhodlo, že riadnymi stálymi členmi družstva sa stanú roľníci s výmerou pôdy nad 2 ha. Ostatní budú vypomáhajúcimi členmi a môžu odísť pracovať do závodu SNP. Riadnymi stálymi členmi sa stalo 41 roľníkov. Boli to väčšinou starší občania 50 - 60 roční roľníci, ba i starší. Z mladších ostali na družstve: Ľudevít Kružic 3, Albin Magula 8, Alfonz Kováč, Anton Dekýš 31, Jozef Dekýš 40, Ľudevít Tesák 46. V niektorých domoch sa členkou stala žena a chlap odišiel pracovať do závodu ako napr. Štefan Boška 54, Ľudevít Dekýš 27, Imrich Dekýš 32, Ferdinand a Augustín Dekýš 38, Alojz Dovec, Ladislav Tesák a iní.

Správa JRD za pomoci inštruktorov okresu vypracovala perspektívny plán a odmeňovanie pre tunajšie JRD na rok 1958. Takto bola hodnota pracovnej jednotky určená na 17 Kčs a priemerný ročný zárobok člena v rastlinnej výrobe vypočítaný asi na 11592 Kčs včítane s naturáliami. Naši roľníci v tom zapochybovali, no do prác sa usilovne zapájali.

Jesenné práce sa začali robiť spoločne. Už 10. septembra sa začali vyvážať z dvorov hnoje na traktoroch. Začali sa rozorávať medze. Na družstevných lánoch pracovali všetky konské poťahy a bolo ich 17 párov. Kone patrili ešte bývalým súkromne hospodáriacim roľníkom, i sejačky. Každý člen odpracoval zdarma 6 dní. Prvý lán raže sa zasial 15. septembra na "Prostrednom vrchu" . Spoločné poľné práce sa darili veľmi dobre, aj sa načas a pekne previedli, lebo jeseň bola mimoriadne pekná. Sejba bola skončená v posledné októbrové dni. Keď boli rozmerané záhumienky, členovia na nich orali ešte 7. decembra.

S prvou družstvenou stavbou sa začalo s ošíparňou a to v prvej polovici októbra. Začali sa kopať základy, autá dovážali maateriál: štrk, piesok, cement, tehlu, železo. Počasie slúžilo a stavba pekne zo dňa na deň rástla. Do konca roku 1957 bola ošipáreň pod strechou. S vnútornými prácami sa pokračovalo v budúcom roku. Pracovná morálka členov bola dobrá, i keď si niektorí tu i tam pošomrali. Niektorí sa ťažko zžívali s novým spoločným hospodárením. Začiatok bol ťažký, lebo nebolo ani potrebných znalostí ani skúseností zo spoločného hospodárenia. Na chválu správy a najmä skúseného účtovníka Ľudevíta Magulu treba povedať, že hneď od prvých počiatkov sa vedeli postarať o peniaze a preplácali členom polovicu hodnoty pracovnej jednotky za odpracované jednotky, t.j. 8,50 Kčs. Toto bolo mocnou vzpruhou pre členov do ďalšej práce.

V Dolnej Trnávke 31. decembra 1957
Dekýš Ladislav - Kronikár

---