| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
Rok 1946Politické pomerySotva sa bola dokončila krvavá vojna, už bola v reči našich ľudí nová vojna. V tomto duchu sa hovorilo, možno povedať celý rok. Bolo to pod vplyvom rôznych novinových článkov a rozličných poplašných zpráv. Všetky povedačky niesly sa v duchu zahraničnej politiky. Ľudové súdyNemalou mierou na našich občanov zapôsobily Ľudové súdy, najmä, keď boli odsúdení na smrť niektorí poprední činitelia Slovenského štátu, ako Dr. Vašek, Kubala a pod. V mysli našich pokojamilovných občanov zdaly sa tieto činy ťažkým previnením oproti božím zákonom, pretože do rúk človeka nie je vložená moc dať život človeku a preto človek svojou hriešnou rukou nemal by siahať na právomoc, ktorá je v rukách božích – lebo Jeho pomsta, Jeho je i odmena. VoľbyV mesiaci máji boly riadne voľby do Národného shromaždenia. V našej obci predvolebná doba prebiehala pokojne v porovnaní s ostatnými obcami, snáď preto, že naši občania temer do jedného sú stejného politického smýšľania. Zo štyroch politických strán a to strany komunistickej, strany práce, strany demokratickej a strany slobody padly u nás kandidátky na stranu demokratickú počtom , za stranu komunistickú počtom . Hospodárske pomery.Tento rok je prvým rokom po vojne, ktorej následky sa v hospodárstve jasne odrážajú. Je badať veľký nedostatok, najmä v textíliách a u obuvi. Ceny, porovnané s predvojnovými sú vysoké. Tak na pr. Jedny pánske šaty majú cenu (na černo) 5.000 korún, jedny topánky na lístok 250 – 300 korún a na čierno až 700 – 800 korún, čižmy 3.000 korún. Keď túto cenu porovnáme s cenou 1q pšenice – 360 korún, vidíme, že je to veľký nepomer, čo značí neblahý život pre roľníka. Veľký nedostatok vládne u stavebného materiálu, najmä železa, cementu, tehiel a škridly. ÚrodaČo sa týka úrody, nemožno tento rok označiť ani za úrodný ani za neúrodný. Celkove bola úroda málinko podpriemerná, najmä pšenice a raži bolo málo, zato však zemiakov bolo hojne, sena a mládze bolo málo, lebo rok bol pomerne dosť suchý. Z tohto dôvodu gazdovia zazimovali málo statku. Každý len toľko, koľko sa úfal vychovať. Cena sena bola enormne vysoká, jeden voz sena na lúkach stál až 2000 – 2500 korún. UNRAObuv bolo možno kúpiť iba na lístok, taktiež niektoré potravinové články, ako: tuky, múka, cukor, čokoláda a pod., sú na lístky. V týchto hospodársky slabých časoch veľmi dobrú pomoc preukazovala UNRA. Jej potravinové zásielky bolo možno vidieť v každom obchode v hojnom počte. Chutné konzervy každého druhu bolo možné dostať i chudobnom obchodíku na každej malej dedine. Ceny jednotlivých hospodárskych produktov a iných článkov sú v prehľade približne asi tieto
Sociálne pomeryNemožno tvrdiť, že by sociálne pomery našich občanov v tomto roku boly veľmi dobré. Sme roľníci a robotníci. Celkove možno povedať, že postavenie robotníka je lepšie než roľníka, pretože to, čo dorobí roľník, je málo cenné, málo zaplatené úradnými cenami a konečne, nikto nemá toho toľko, čo by mohol viac odpredať. Tu i tam jedno teliatko a nejaké to prasa do roka, kilo masla alebo sopár vajíček do mesiaca, sotva stačí kryť najnutnejšie potreby denného života. Zamestnanie robotníkovRobotníci z našej obce pracovali jednak na píle u Friedricha, jednak na stavbe novej hradskej pri Sv. Kríži n/Hronom a niekoľko mládencov a štyri dievky boly na poľnohospodárskych prácach v Čechách. Neboly tu dlho, sotva pol roka. Niektorí tu pracovali v továrnach. Najväčší počet robotníkov z Dolnej Trnávky je trvale zamestnaný v bratislavskej továrni „Vistra“, ako minulé roky. Bolo tam od nás niekoľko ženatých mladých mužov aj s manželkami. Celkom bolo takých párov päť, ďalej štyria chlapi a štyria mládenci. Svoju prácu si pochvaľujú i plat, že nie je najhorší. Bývajú v drevených barákoch blízko jeden druhého, takže tvoria akúsi dolnotrnaavskú kolóniu. Naši furmani vozili jedle jednak z Prestavlk, jednak z panskej hory v Dolnej Ždáni. Vozili na štátnu pílu do Hliníka. Na jednu fúru bolo možné zarobiť 500 až 700 korún. Kultúrny životDivadloDňa 6. januára bola u nás zahraná dráma „Zostaň s nami Pane ...“. Hra dopadla veľmi dobre, účasť bola hojná i zo susedných obcí. Prednášky sa nekonaly žiadne. JuniálesDňa 29. júna naša pani učiteľka Margita Filáčeková pripravila nám so školskými dietkami juniáles, na vršku za dedinou na Hôrke. Program bol pekný, veselý. Po jeho vyčerpaní bola veselá zábava tu na mieste, večer v Kultúrnom dome až do rána. Nálada bola dobrá. Je nutné podotknúť, že toto bol u nás prvý juniáles, za čo patrí vďaka a pochvala našej pani učiteľke.
Na Silvestra bolo v Kultúrnom dome veselé zakončenie roku. Niekoľko kabaretných výstupov rozosmialo našich občanov. Najpodarenejší bol výstup „Cumlík“ a „Rakári – Kutliari“, ako prezývajú dolnotrnavcov a lovčanov. Okrem spomenutých zábav bola ešte jedna zábava na našu hostinu. PáleniceVojna zanechala po sebe neblahé následky jak u starších, tak u mládeže. Mnohí sa naučili piť. Domáce pálenice, vyrábajúce rožňovicu, fungovali v niektorých domoch dokonale takmer po celý rok. Raz, či dva razy zakročily aj kontrólne orgány, ktoré na čas prerušily výrobu. ZimaZima začala pomerne miernymi mrazmi na začiatku decembra. Sňah napadol tesne pred Vianocami. Najtuhšia zima bola v konečné dni januárové až do polovice februára. Potom sa mierne oteplilo, no sňah zmizol až v polovici marca, takže jarné práce začaly pozde. Za celý rok boly v Trnávke tri sobáče a to: Gejza Dekýš a Paulina Dekýšová, Ľudevít Dekýš č. 27 a Anna Dekýšová č. 42, a Ján Kováč a Maria Majerská č. 43. Počas celého roku narodilo sa päť detí; zomreli štyria ľudia. Inak nebolo nič pozoruhodnejšieho, čo by zaslúžilo osobitnej zmienky. Je to snáď preto, že minulý rok bol novosti a prekvapenia až veľmi hojný. Rok zakončili občania pri veselom, vyšeuvedenom programe na Silvestra 
V Dolnej Trnávke, 31. dec. 1946 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stanyk:-) 2006 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
